Krátke rozprávky pre deti na dobrú noc. Niekedy stačí chvíľka a deti spia spokojne a pokojne až do rána.
Nech sa vám rozprávky páčia. Nezabudnite písať komentáre a zdieľať na sociálnych sieťach.
Kde bolo, tam bolo, žili raz dve sestry. Jedna sa volala Veronika. Bola pekná, múdra a dobrá. Každému pomohla. Tá druhá, ktorá sa volala Katarína, bola jej pravým opakom. Bola škaredá, zatrpknutá a zlá. Ku každému sa správala povýšenecky.
Čítať ďalej →
Bolo raz jeden malý blonďavý chlapček menom Vilko, ktorý sa ľúbil hrať s autíčkami. Jeho najobľúbenejšie, ktoré vo svojej detskej izbe mal, bolo červené autíčko Redko. Nebolo to však obyčajné autíčko, bolo to čarovné autíčko, ktoré strážilo Vilka odkedy sa narodil.
Čítať ďalej →
Bolo nebolo. Za deviatimi riekami a deviatimi horami stálo jedno kráľovstvo. Býval v ňom múdry kráľ so svojou kráľovnou. Spolu mali dve dcéry. Obe princezné boli veľmi krásne a múdre. Obe mali dlhé vlasy, ktoré sa im nádherne vlnili. Vždy nosili krásne šaty. Na každého sa usmievali a boli veľmi priateľské a milé. Rady chodili na záhradu a spievali si a tancovali si medzi stromami a kvetmi. Veľmi krásne im to išlo. Keď tancovali, vyzeralo to, ako keby sa nedotýkali zeme. Všetko robili s radosťou a úplnou ľahkosťou.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna nádherná princezná. Jej otec, hradný pán, sa rozhodol, že prišiel čas, aby sa vydala. Začali teda pre princeznú hľadať ženícha. Hradný pán však nebol s nikým spokojný. Jeden bol príliš starý, druhý príliš mladý, tretí prichudý, štvrtý pritučný, piaty príliš chudobný. Hradný pán sa nevedel rozhodnúť. A preto zadal princom úlohu.
Čítať ďalej →
V diaľke na vysokom kopci stál hrad. Sem tam mu chýbal kus múru, miestami bol dosť otlčený a nikto v ňom nebýval. Skôr to bola taká zrúcanina hradu. Niekedy sa naň prišli pozrieť nejakí turisti. Prešli si všetkými jeho chodbami, pozreli sa na všetky jeho hradby a potom odišli. Nikto nevedel aké tajomstvo hrad skrýva. Nikto netušil, čo sa na ňom deje keď sa zotmie.
Čítať ďalej →
Ako všetci vieme, lastovičky sú sťahovavé vtáky. To znamená milé deti, že keď sa u nás začína vonku ochladzovať, lastovičky rozprestrú svoje krídla a odletia do teplých krajín sa zohriať. Keď je však u nás znova teplejšie počasie a hrejivé slniečko, opäť sa k nám veselo vrátia. A takto pred zimou sa u nás jedna malá lastovička chystala do teplých krajín spolu aj so svojou rodinou.
Čítať ďalej →
Ela a Nela boli dve neobyčajné dievčatká. Boli to dvojičky. To znamená, že boli sestričky a narodili sa v rovnakom čase. Na prvý pohľad si boli neskutočne podobné, ale pritom boli úplne rozdielne. Ela bola odvážna a chcela vždy urobiť všetko hneď. Nela bola rozvážna a dlho premýšľala, kým niečo urobila. Všetko robili spoločne.
Čítať ďalej →
Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Čítať ďalej →
Uprostred jednej malej dediny bol nádherný park. Rástli tam krásne stromy, tiekol tam potôčik a všade viedli rôzne cestičky, kde sa dalo pekne prechádzať. Všetky deti tam veľmi rady chodili. Keby si išiel po jednej z tých cestičiek až úplne doprostred toho parku, našiel by si tú najlepšiu vec, ktorá tam bola.
Čítať ďalej →
V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Čítať ďalej →