O rastlinke, ktorá zacelila všetky rany

 Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mladý kráľ, ktorého volali Slavomír. Bol to múdry a spravodlivý kráľ, no bol smutný, nenašiel totiž žiadnu princeznú, s ktorou by sa chcel oženiť. Okrem toho mal aj iné starosti. Susedný kráľ mu vyhlásil vojnu. Slavomír teda nasadol na koňa a so svojim vojskom tiahol proti nepriateľovi. Bojoval smelo a udatne a jeho vojsko zvíťazilo. Slavomíra však v poslednej bitke ťažko zranili. Vojaci nevedeli čo majú robiť. Do zámku to bolo ďaleko, nuž zašli do najbližšej dediny, k najbližšiemu domu a poprosili o pomoc.

Čítať ďalej →

Kde je začiatok dúhy

Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať farebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov prilietajú späť z našich teplých krajín. Slnko hreje a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu pokropí neočakávaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Viete čo? Je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako sa sem dostala. Ale ja poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo kúzlo dúhy.

Čítať ďalej →

O honelníkovi, ktorému zmizli všetky ovečky

Viete milé deti, kto je to honelník? Honelník je  bačov pomocník , ktorý na salaši pasie ovečky. Aj na liptovskom salaši bol bača. Ten však už bol starý a nevládal, preto si našiel pomocníka – mladého, no lenivého honelníka Mateja. Matej sa veľmi tešil na to, ako bude pracovať na salaši. „ Celé dni si len tak budem ležať v tráve a oddychovať! To bude život! Len slnko a pohoda.“ Ľudia sa mu smiali, vraj sa mu stratia všetky ovce a pojedia ich vlci, na Matej sa nedal. Vraj ovce budú spať tiež a bude pokoj.

Čítať ďalej →

Kocúr v čižmách

Jeden mlynár mal troch synov, mlyn, somára a kocúra. Synovia mleli, somár donášal obilie a odnášal múku a kocúr chytal myši. Keď mlynár zomrel, synovia si takto rozdelili dedičstvo: najstarší dostal mlyn, stredný somára a najmladší kocúra. Viacej sa mu neušlo. Bol preto smutný a takto si vravel: „Ja som predsa dostal to najhoršie. Môj najstarší brat môže mlieť, druhý sa môže nosiť na somárovi, ale čože si počať s kocúrom? Dám si z jeho kože urobiť rukavice a budem mať pokoj.“

Čítať ďalej →

O námesačnej Aničke

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna Anička. Aničke umrel otecko i mamička a nemala už žiadnych iných príbuzných. Nemala ani kde bývať, preto sa rozhodla že pôjde na zámok a nájde si tam robotu. Šťastie jej veru prialo, pretože ju zamestnali v kráľovskej kuchyni. Od rána do večera pomáhala kuchárom pri varení. Celú tvár mala zaprášenú od múky a krásne zlatisté vlasy mala schované po šatkou. Až večer, keď pripravili večeru mohla si ľahnúť do svojej malej komôrky, poumývať si tvár a prečesať vlasy. A hneď ako si ľahla do postele aj zaspala. Lenže….

Čítať ďalej →

Príbeh vodiča dodávky

Každé ráno prechádzala cez naše mesto dodávka. Bola vždy pekná a čistá a jazdila podľa pravidiel. Nevydávala žiadny hluk. Jazdila ticho a usporiadane. Rozvážala jedlo po meste. Skoro ráno odchádzala niekam ďaleko za mesto, kde ju nikto nepoznal. Tam naložila ovocie a zeleninu a vrátila sa do nášho mesta. Tu roznášala  suroviny do rôznych stánkov. Ľudia tam potom chodili nakupovať ovocie a zeleninu. Dodávku riadil jeden vodič. Ale nebol to len taký hocijaký vodič.

Čítať ďalej →