Rozprávky o čarodejniciach

Žili raz muž so ženou a bolo im smutno, lebo nemali deti. Po dlhšom čase zverila sa žena mužovi, že sa im už onedlho narodí túžobne očakávané dieťa.

Na konci mesta stál vysoký bytový dom. Mal niekoľko poschodí. A na najvyššom, ôsmom poschodí bolo niečo zaujímavé. Okná na tomto poschodí zdobili krásne farebné závesy. Pri každom záblesku slnečného svetla sa trblietali na všetky strany. Občas sa zdalo, že sa v tých oknách objavujú blesky a zvláštne svetelné farby. Kto tam žil? Žilo tam mladé dievča menom Peťa. Ale nebola to len tak hocijaká dievčina. Bola to dobrá a láskavá čarodejnica.

Tak ako každý večer, tak ani tento nebol výnimočný. Eliška si čítala knihu o lektvare, na ktorý sa už dlho pripravovala. „Neviem sa dočkať!“ natešene hovorila sestrám čarodejniciam. Sestry na ňu len pozerali a smiali sa, pretože si mysleli, že to nedokáže.