Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Jurko trávil veľkonočné sviatky u babky. Mama i otec museli odísť na služobnú cestu, a tak Jurka poslali na prázdniny. Jurko sa tešil. U babičky to mal veľmi rád. Behal po vonku, hral sa so zvieratkami a mal tam aj veľa kamarátov, ktorých vždy rád videl. Jediné, čo nemal rád, bolo to, že babka prísne dodržiavala všetky veľkonočné tradície.
Čítať ďalej →
Týždeň pred veľkonočnými sviatkami sa pani učiteľka v šiestej triede rozhodla, že s deťmi bude maľovať veľkonočné vajíčka. Niektoré deti to ešte vôbec nerobili. Ani dvojičky Lenka a Lukáš. Veľmi sa na to maľovanie tešili, no deň, keď mali maľovať vajíčka, sa nezačal vyvíjať dobre.
Čítať ďalej →
Na okraji mesta bola bytovka a v tej bytovke býval Michal. Michal chodil do siedmej triedy, no keďže býval ďaleko, nemal veľa kamarátov. V bytovke, v ktorej býval, bývali totiž samé babičky, deduškovia a mamičky s malými deťmi. S nimi sa predsa nezahrá! A tak sedával po poobediach pred bytovkou a nudil sa.
Čítať ďalej →Na jednej základnej škola na okraji mesta si každý učiteľ na Deň učiteľov našiel pohľadnicu s pekným venovaním. Ako ich to len potešilo! Akí len boli radi! Niekto si ich naozaj cení, niekto im ďakuje za ich prácu. Učitelia však nemohli prísť na to, kto im pohľadnice vyrobil. Nebol tam podpis a nikto sa im k darčeku ani nepriznal.
Čítať ďalej →Posledný deň lyžiarskeho výcviku sa mali uskutočniť preteky v behu na lyžiach. Všetky deti sa na to veľmi tešili, pretože víťaz mal dostať nové bežky. Jurko ich chcel vyhrať asi najviac. Daroval by ich svojmu mladšiemu bratovi, ktorý bol dlhý čas chorý, a tak by ho aspoň trošku potešil. Preteky začali a Jurko naozaj vyhrával, mal už pred sebou dostatočne veľký náskok, aby vyhral. Tu sa však stalo niečo neočakávané.
Čítať ďalej →Hoci už bol marec, jazero za dedinou, v ktorej býval Peťko, bolo stále zamrznuté. Teda aspoň to si Peťko a jeho spolužiaci, ktorí sa v sobotu naň vybrali korčuľovať, mysleli. Zuzka, ich spolužiačka, ktorá sa prechádzala pri jazere so svojim psíkom Rexom, však mala iný názor. „Chlapci nechoďte tam! Mne sa zdá, že ten ľad je tenký. Môže sa každú chvíľu prepadnúť,“ varovala ich.
Čítať ďalej →Blížili sa fašiangy, a to znamenalo jediné! V meste sa bude konať veľký fašiangový sprievod so súťažou o najkrajšiu fašiangovú masku. Deti z celého mesta si už celé mesiace lámali hlavu nad tým, akú masku si pripravia. Niektorí si masku dokonca požičali v miestnom divadle. Iní si ju vyrobili. Aj Aďo si ju musel vyrábať sám. Jeho mamička totiž nemala dostatok peňazí na to, aby mu ju požičala alebo kúpila. Darmo si však Aďo tento rok lámal hlavu nad tým, akú masku by si vyrobil, nič mu nenapadlo.
Čítať ďalej →Blížila sa Popolcová streda. V tento deň býva začiatok pôstu a pani učiteľka deťom na náboženstve dala návrh, že by si mohli dať ešte jeden záväzok. Celých štyridsať dní až do Veľkej noci by nejedli sladkosti. Deti zmĺkli! Fú, to je síce pekný záväzok, no ako ho ale dodržať, keď sladkosti sú také dobré. Deniska sa však rozhodla, že to skúsi.
Čítať ďalej →Pani učiteľka vyhlásila na začiatku marca súťaž. „Milé deti! Určite viete, že marec je mesiac kníh. Preto ten, kto za mesiac prečíta najviac kníh, vyhrá prvé miesto a dostane veľkú odmenu.“ Deti mali na konci mesiaca o prečítaných knihách ostatným porozprávať.
Čítať ďalej →Deti v šiestej triede čakal po polročnom vysvedčení šok! Ich milovaná pani učiteľka odišla zo školy a nahradila ju nová. Už nebola mladá a pekná ako tá predchádzajúca, ale stará a škaredá. S ňou si nezahrajú vybíjanú a nepôjdu ani na výlet do hôr. „Vyzerá ako čarodejnica! Videli ste to jej znamienko na nose? Fúúúj! Bude robiť bububu!“ kričal Jurko na celú triedu hneď po tom, ako nová pani učiteľka odišla z prvej hodiny. Nikomu sa nepáčila. Nikto ju nechcel.
Čítať ďalej →