Rozprávky o vílach

Keď sa večer pozrieš na oblohu a keď mraky už dávno išli spať a nepreháňajú sa na oblohe, uvidíš všade nad sebou hviezdy. Je to ako čierny plášť z trblietok. Niektoré žiaria jasne, iné jemne. Ak sa pozrieš pozorne, uvidíš malé svetielko, ktoré skáče z jednej hviezdy na druhú. To malé svetielko je Zornička. Nebeská nočná víla, ktorá dáva pozor na hviezdy a mesiac, a keď nastane správny čas, prebudí slnko, aby vyšlo na oblohu. Dáva slnku dobré ráno. Preto sa volá Zornička.

Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z  teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.

Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.

Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.

Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!