Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka plná krásnych kvietkov. A pod jedným takýmto ružovým kvietkom, žila prekrásna víla Amélia. Táto víla mala krásne ružové krídelka v tvare motýľa, preto jej často jej kamarátky víly hovorili „Motýľka“.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bol jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem tam nejaká muchotrávka. Pravidelne každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi maličká. Keď išiel okolo nej nejaký dospelý, videl len malé svetielko na pni. Ale nespoznal, že by to bola víla.
Čítať ďalej →
Určite si pamätáte príbeh o kučeravom dievčaťku Mii, ktorá si nechcela umývať zúbky. Avšak presvedčila Miu kúzelná víla, ktorá zavítala v jeden večer do jej malej izbičky?.. To hneď zistíme! Po návšteve víly, ktorú síce Mia nevidela, pretože sa jej víla neukázala a už ani neozvala, si povedala, že sa zmení. Hneď ráno vstala, pozrela sa pod vankúšik, no svoj malý mliečny zúbok tam stále mala.
Čítať ďalej →
Ďaleko nad nebom až skoro vo vesmíre stojí krásny dom. Je postavený na jednej planéte. Nie je to ale len taký obyčajný dom. Vyzerá, ako keby bol z pary. Neprestajne sa tak akosi jemne vlní. Je to čarovná továreň.
Čítať ďalej →Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!
Čítať ďalej →Keď sa večer zotmie a na oblohe sa namiesto slnka objaví mesiac a hviezdy, začnú sa diať zvláštne veci. Také magické veci.
Čítať ďalej →Prišiel máj a s májom zakvitli aj stromy. Predovšetkým jedna z čerešní v kráľovskej záhrade kvitla obzvlášť pekne. Princ Dalibor pod ňou veľmi rád sedával a rozmýšľal. Hľadel pri tom na kvety čerešne a predstavoval si: „Zdá sa mi, ako keby to bolo dievča. Krásne dievča s bielou pokožkou, bielymi vlasmi až po pás, červenými perami a tmavými očami. Akoby vyšla z toho stromu.“ A potom zaspal.
Čítať ďalej →Keď sa kráľ Miloslav zobudil, ležal v podmorskom žalári. Nepamätal si nič, len veľkú búrku, ktorá sa strhla, a krásne dievča, ktoré ho prišlo varovať. „Keby som ju ešte raz videl, požiadal by som ju o ruku a zobral do svojho kráľovstva.“ Veril, že dievča sa vráti a pomôže mu presne tak, ako chcela na lodi.
Čítať ďalej →Kráľovná mora mala dvanásť dcér. Tieto dcéry sedeli na brehu mora a spievali prekrásne pesničky, ktorými lákali námorníkov z celého sveta. Beda však! Keď námorníci otočili svoje lode a chceli plávať za peknými hlasmi, spustila sa morská búrka a všetky lode sa potopili. Jedna z dcér sa volala Linda. Bola pekná, milá a múdra, no nevedela to najdôležitejšie, nevedela pekne spievať. Ba čo viac, nevedela vôbec spievať. Vždy, keď spolu so sestrami trénovala, spievala falošne tak veľmi, že to všetkým naokolo trhalo uši.
Čítať ďalej →