Na okraji rozprávkovej dediny stál farebný dom. Mal dve poschodia, ružové okná, modré steny ako nebo a strechu žltú ako slniečko. Nikto ale v tom krásnom pestrofarebnom dome nebýval. Napriek tomu bol každý deň plný detí. Ako to?
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, na jednom dvore v jarnú noc sa narodili mamke tri malé mačiatka. Gazda však nevedel, čo si s toľkými mačkami počne, a tak keď mačiatka trocha povyrástli, zaviezol ich do lesa a pod bukom ich nechal napospas osudu. Mačiatka sa ukryli do lístia a rozprávali sa, čo teraz bude.
Čítať ďalej →
Bolo slnečné ráno a malý Matias sa hral na záhrade. Veselo kopal loptu do malej brány a cítil sa ako veľký futbalista. Behal sem a tam a užíval si slnečnú sobotu a príjemné teplé počasie, ktoré zavítalo po dlhej zime.
Čítať ďalej →
V jednej rozprávkovej krajine práve nebol žiadny čarodejník dosť zlý na to, aby sa mu chcelo unášať a zaklínať princezné, a ani žiadny drak taký hladný, aby chcel jesť princezné a rytierov. Všetky čarodejnice tu boli na čarovanie veľmi lenivé. A tak v tom kráľovstve bola strašná nuda. Jedného dňa kráľ vymyslel pre svojich poddaných trochu zábavy.
Čítať ďalej →Kedysi dávno žil v malej dedinke chlapec Janko. Ten bol veru zručný chlapec, ktorý vedel aj pole obrábať, aj domy poopravovať, a keď mu zišla chvíľka, rád sa prechádzal do neďalekého lesa. Niekedy našiel aj pár húb na raňajky a niekedy si len išiel oddýchnuť.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno za vysokými horami a dolinami sa nachádzala malá krajinka. V tej krajine sa ľudia chystali na príchod Vianočných sviatkov. Ľudia tu žili naozaj celým srdcom. Všetci vyšli na námestie, zdobili ho farebnými ozdobami a svetielkami, spievali koledy, varili si punč a doniesli ten najkrajší stromček z lesa, aby si ho spolu ozdobili.
Čítať ďalej →„Fííí! Jupííí! Fííí!!!“ ozývalo sa na zasneženom kopci. Bola noc. Tma ako vo vreci. Všade úplné ticho. Len zo svahu, na ktorom sa cez deň sánkovali deti, doznievalo niečie šantenie a radosť. Blízko kopca býval Teo. Čiernovlasý chlapec s čiernymi očami a žiarivým úsmevom. V tú noc tiež počul z kopca ten krik .
Čítať ďalej →Cestovatelia z tejto rozprávky nie sú len takí hocijakí: sú to totiž bacily. Cestujú všade tam, kam sa im práve zachce – najradšej však do bruška detí, ktoré si neumývajú ruky. Ako sa len takýchto cestovateľov zbaviť? Prečítajte si v tomto krátkom príbehu.
Čítať ďalej →V jednej malej dedinke, kde sa ráno ozývalo kokrhanie kohútov a večer voňali pečené buchty z každej chalúpky, býval chlapec menom Rudko. Bol to usmiaty, zvedavý chlapec s iskričkami v očiach a srdcom plným nápadov. Najradšej sa motal po kuchyni, keď mamka varila. Sedel na stoličke, hojdal nohami a sledoval, ako sa v hrnci niečo bublá, syčí a mení na voňavé jedlo.
Čítať ďalej →Na malej farme neďaleko hlbokého lesa žil chlapček so svojimi rodičmi. Jankovi sa život na farme veľmi páčil. Obľúbil si všetky zvieratká, ktoré na farme chovali. Mali kozičky, kravičky, malé kuriatka aj mačičku. No najviac mal aj tak rád ich koníka Nika. Vždy pri voľnej chvíli bol pri ňom v maštali a umýval ho, alebo ak bolo pekne, tak sa spolu vybrali von po okolitých lúkach.
Čítať ďalej →