Na konci mesta stál vysoký panelákový dom. Mal niekoľko poschodí. V tom najvyššom, ôsmom poschodí bolo ale niečo iné. Okná na tomto poschodí zdobili krásne farebné záclony. Pri každom záblesku slnečného svetla sa trblietali na všetky strany. Občas sa zdalo, že sa v týchto oknách objavujú blesky a zvláštne svetielkujúce farby. Kto tam žil? Žilo tam mladé dievča menom Peťa. Ale nebolo to len tak hocijaké dievča. Bola to dobrá a láskavá čarodejnica.
Čítať ďalej →
Milé detičky, určite si spomínate na zakliatu princeznú Jasmínu, ktorú čarovná víla poslala na žiadosť jej rodičov – kráľov do opustenej veže, kde sa musela princezná sama o seba postarať. Čarovná víla chcela, aby princezná zo seba vyhnala všetku pýchu či zlo.
Čítať ďalej →
Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil v ňom múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu s nimi tam žila aj ich dcéra. Roztomilá princezná menom Alžbeta. Ale nebola to obyčajná princezná. Bola iná.
Čítať ďalej →
Vo vysokých horách nad čiernym údolím bývala skupina orlov. Mali hniezda blízko seba. Všetko robili spoločne. Lietali nad čiernym údolím vždy v skupine. Nikdy sa neoddeľovali. Hovorili si neporaziteľní.
Čítať ďalej →Dianka bola milé mladé dievča. Vždy sa usmievala ako slniečko. Bola vyššia, dlhé blond vlasy mala vždy zopnuté do chvosta a keď sa usmiala, rozžiarili sa jej aj oči. Veľmi rada hrala na gitare. A bola v tom aj veľmi dobrá. Vymýšľala si vlastné piesne a potom ich hrala a spievala. Mala ešte jednu záľubu. Milovala vláčiky. Jej najväčším želaním bolo, aby mohla cestovať vlakom niekam ďaleko a hrať ľuďom svoje piesne na gitare. Urobiť nimi niekomu radosť a zároveň vidieť nové miesta. Ale to bolo len jej želanie.
Čítať ďalej →Za horami, za dolami, v strede kúzelného lesa plného borovíc, týčila sa malá veža. A vysoko vo veži žila krásna princezná Jasmína. Nebola to však hocijaká princezná. Bola zakliata.
Čítať ďalej →V hlbokom oceáne, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Rôzne sa vlnili vo vode. podľa toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale aj množstva mušlí. Schovávali sa v nich pred rôznymi rybármi a potápačmi. Skrývali sa tam pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.
Čítať ďalej →Na kraji rozprávkovej dediny stál krásny dom. Mal dúhové farby a na všetkých stenách obrázky. Nie hocijaké obrázky, ale živé obrázky. Áno, samy sa pohybovali.
Čítať ďalej →Okolo malého rozprávkového mestečka viedla cesta. Jazdili po nej veľké i malé autá. Niektoré nákladné autá rozvážali tovar a iné menšie autá vozili ľudí do práce. V tomto rozprávkovom mestečku boli ľudia a autá priatelia. Navzájom si pomáhali. Autá odvážali ľudí tam, kam potrebovali, a ľudia sa o autá dobre starali. Umývali ich, tankovali do nich benzín, opravovali ich. Autá sa na oplátku snažili jazdiť podľa pravidiel. Bolo to najspokojnejšie mesto. Až kým do mesta neprišlo auto Búrlivák.
Čítať ďalej →Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Čítať ďalej →