Uprostred jednej malej dediny bol nádherný park. Rástli tam krásne stromy, tiekol tam potôčik a všade viedli rôzne cestičky, kde sa dalo pekne prechádzať. Všetky deti tam veľmi rady chodili. Keby si išiel po jednej z tých cestičiek až úplne doprostred toho parku, našiel by si tú najlepšiu vec, ktorá tam bola.
Čítať ďalej →
V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybník. Nebol to však len taký obyčajný rybník. Bol to rybník zázračný, pretože v ňom bývali vodníci. Celá rodina. Tatko, mama a štyri malé vodníčatá. Nikto o nich ale nevedel, pretože cez deň spali a vychádzali až v noci, keď bol na oblohe mesiac a hviezdy. Teda až na najmladšieho vodníčka.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.
Čítať ďalej →
Už piaty rok bojovalo kráľovo vojsko s Turkami. A v tom vojsku bojoval aj jeden starý vojak Anton, ktorý tam bol, čuduj sa svete aj so svojou mladou odvážnou dcéra. Táto dcéra sa volala Marína a nehla sa od otca ani na krok. Keď otca povolali na vojnu, bola z toho smutná a nevedela si predstaviť, že by bola bez neho. Veď mala už len jeho jediného. Darmo prosila kráľa, že otec j už predsa starý a nebude dobre bojovať. Kráľ potreboval každého muža. A tak išla Marína s otcom.
Čítať ďalej →
Milé deti, určite si spomínate na dobrého medvedíka Erika, ktorý rád chodil na rybky a rád piekol medové koláčiky. Medvedíky predsa med milujú. Počas svojej cesty na rybky si našiel novú kamošku, veveričku Ryšku, ktorá sa vybrala na ryby s ním. Malá veverička Ryška sa ho nebála ako ostatné zvieratká v lese. Cítila, že je to dobrý medvedík a bolo jej s ním dobre.
Čítať ďalej →
Kde bolo tam bolo, neďaleko hradu kráľa Matúša vyvieral liečivý prameň. Tento liečivý prameň zahojil každú ranu a vyliečil každú bolesť. Aj sám kráľ Matúš prišiel na účinky liečivého prameňa len nedávno. A náhodou.
Čítať ďalej →
V jednej chalúpke v lese žil medvedík Erik, ktorý ľúbil nie len medík, ale jeho najväčší koníček bolo chodenie na ryby. Bola to jeho veľká záľuba. Každú sobotu si preto pripravil svoj kýblik a udicu a vybral sa na rybky k priezračnému jazierku v strede jeho lesa. Síce rybky čo chytil, hneď vypustil naspäť, ale bavilo ho či sa nejaká chytí. Medvedík bol síce veľký a veľa zvieratiek sa ho bálo, ale bol to veľký dobráčisko s čistým srdiečkom.
Čítať ďalej →
Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
Čítať ďalej →
Zvieratká majú tiež radi jar. No a Veľkú noc tak isto. Každé z piatich zvieratiek dostalo od veľkonočného zajačika vajíčko. A pretože sa zvieratká hrajú rovnako radi ako deti, rozhodli sa, že budú s vajíčkami hrať hru.
Čítať ďalej →