„Milé moje detičky, teraz Vám rozpoviem jeden kúzelný príbeh,“ povedala babička, posadila sa ku tlejúcemu krbu a sledovala nedočkavé tváričky svojich vnúčat Marušky a Jakubka vykukujúce spoza huňatej deky. Detičky milovali babičkine príbehy, vždy im totiž rozprávala príbehy, ktoré ešte nikdy pred tým nepočuli a ktoré boli kúzelné. Až tak kúzelné, že si detičky mysleli, že sa babičke skutočne stali. A možno aj stali – nevedno.
Čítať ďalej →Bolo raz jedno dievčatko, ktoré všetci volali Červená čiapočka – podľa malej červenej zamatovej čiapočky, ktorú nosila. Žila šťastne so svojou mamičkou a oteckom, ktorí ju mali veľmi radi, rovnako ako všetci ostatní, pretože bola milá a poslušná
Čítať ďalej →V jednom obrovskom mravenisku na konci tmavého lesa žil aj s ostatnými usilovnými mravčekmi veselý mravček Rudko. Avšak mravec Rudko bol iný ako ostatní mravci. A prečo? Rudko bol totiž menší – bol maličký. No on sa chcel aj napriek tomu, že bol menší ako ostatní, stať veľkým staviteľom mraveniska. Sníval o tom každý jeden deň. Vedel, že to bude ťažké, ba dokonca až nemožné. Lebo odvážni stavitelia mraveniska boli najmä veľmi silní a veľkí mravci. A to Rudko nebol. Rudko bol z toho smutný, ale mal veľké srdiečko a hlavne mal veľký sen, ktorého sa za nič nechcel vzdať.
Čítať ďalej →Na samom okraji dediny pri lese žili dedko s babkou v malej chalúpke. Spoločne hospodárili deň čo deň a z času na čas babička napiekla dedkovi nejakú dobrotu. Jedného rána sa dedko zobudil s obrovskou chuťou na pampúšik. Požiadal teda babičku, či by mu ho neurobila.
Čítať ďalej →V jednom dome na okraji malej dedinky bývalo zvedavé plavovlasé dievčatko menom Júlia. Malá Júlia najviac na svete milovala maľovanie. Preto mala doma veľa farbičiek či vodových farieb. Keď mala sviatok, zakaždým jej mamička či starí rodičia nejaké kúpili. Júlia maľovala vo svojej ružovej izbe, no keď sa oteplilo a slniečko svietilo na oblohe, maľovala si i v záhrade.
Čítať ďalej →Milé detičky, spomínate si na starú vŕbu babičky Ľudmilky? Stará vŕba bola chorá a babičkina zvedavá vnučka Danielka sa rozhodla, že babičke pomôže. Keďže mala Danka prírodu rada, rozhodla sa, že musí nájsť spôsob, ako starú vŕbu zachráni. V škole ich predsa učili, že prírodu okolo nás musíme chrániť, a že stromy sú pre životné prostredie veľmi dôležité!
Čítať ďalej →Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal v noci. Na oblohe sa objavil mesačný lúč, hviezdy sa trblietali ako kvapky rosy na čiernom plátne a zem sa naopak prikryla žiarivo bielou snehovou prikrývkou. Všetky deti už pekne spali vo svojich postieľkach. Len jeden chlapček sa pozeral z okna. Hnedé vlásky mal rozstrapatené, pyžamo pokrčené, a hoci bolo už dosť neskoro, oči mal dokorán otvorené. Hľadel uprene na oblohu a čakal.
Čítať ďalej →Bola raz jedna záhrada, kde ste okrem krásnych farebných kvietkov, rôznych zeleninový záhonov, či všakovakých ovocných stromčekov mohli natrafiť i na jeden starý strom – veľkú pani vŕbu. O túto záhradku sa starala babička Ľudmilka, ktorá tam bývala už dlhé roky. A starú vŕbu mala babička veľmi rada. Už ako dieťa sa pri nej so svojimi súrodencami či kamarátmi z dediny vždy hrávala. Stará vŕba z výšky sledovala hrajúce sa detičky a dávala na ne veľký pozor. A nedávala pozor iba na detičky – babička vedela, že to bola kráľovná celej záhradky.
Čítať ďalej →Ďaleko odtiaľto, v krajine zvanej Aljaška, žije svorka psov. Nie je to obyčajná svorka. Sú to psy, ktoré majú medzi sebou silné puto, spolupracujú spolu a často si navzájom zachraňujú život. Tieto psy majú neobyčajnú prácu. Každý z nich má na sebe zvláštne viazanie. Žiadne obyčajné vodítka, je to postroj, ktorý spája všetky psy vo svorke. Spoločne ťahajú za sebou sane, na ktorých stojí ich pán s nákladom.
Čítať ďalej →Nastala zima. Celú krajinu zahalila biela snehová prikrývka. Na stromoch sa objavila čerstvá snehová perina. Teplomer ukazoval pod nulou a na oknách sa robila námraza. Zima presne taká, aká má byť. Všetky deti z dediny sa zhromaždili na neďalekom kopci, aby si vyskúšali svoje sánky a boby. Boris sa tiež vydal na kopec.
Čítať ďalej →