Ďaleko nad nebom až skoro vo vesmíre stojí krásny dom. Je postavený na jednej planéte. Nie je to ale len taký obyčajný dom. Vyzerá, ako keby bol z pary. Neprestajne sa tak akosi jemne vlní. Je to čarovná továreň.
Continue reading →
Existujú vtáky, ktoré majú radi zimu. Prilietavajú vždy keď nasneží. Vôbec ich sneh nechladí. Už si ich určite videl. Sú to vrany. Raz v zime prileteli aj do našej dediny.
Continue reading →
September je mesiac v jeseni. Je to obdobie, kedy začína viac fúkať vietor, býva chladnejšie a dozrieva rôzne ovocie. Napríklad jabĺčka. V tomto období sú tak akurát na zahryznutie. Budem ti rozprávať o jednej záhrade, kde bolo niekoľko jabloní. Boli krásne, ich vetvy sa rozrastali do všetkých strán a práve na jeseň na nich nebolo voľné miesto. Na každej vetvičke bolo niekoľko jabĺčok. Všetky jablká vyzerali šťavnato a chutne. V tej záhrade bola ale jedna jabloň iná ako ostatné. Vyzerala rovnako ako každá iná, ale jej jabĺčka mali čarovnú moc.
Continue reading →
V rozprávkovej ríši za desatoro kopcami a desatoro údoliami stál hrad s tou najvyššou vežou na svete. Vo veži žila princezná. Mladé a pekné dievča. Keď sa pozerala z okna veže, čierne dlhé vlasy jej viali po vetre. V tejto veži žila už niekoľko rokov. Uväznil ju tam kráľ z vedľajšieho kráľovstva. Už od mala bola princezná dobrá a poslušná, ale keď bola skoro dospelá, kráľ chcel, aby počúvala len jeho a vzala si ho za muža. To princezná odmietla, a tak ju zavrel do veže.
Continue reading →V tom najhlbšom lese plnom machu, stromov a papradia žil malý škriatok. Bol malý asi ako hríbik, nosil zelenú špicatú čiapku a líčka mal stále červené. Bol veľmi dobrý a stále sa usmieval. Všetky zvieratká ho mali radi. A pretože bol stále veselý a mal zo všetkého radosť, všetci mu hovorili Radovánok.
Continue reading →V jednej peknej záhradke stála klietka. Bola plná hoblín a sena. V tej klietke bývalo morča. Volalo sa Mišpulín a bol to samček. Mal hnedú huňatú srsť, oči hnedé ako čokoládka a bol veľmi lenivý.
Continue reading →Za špicatou horou a lesmi stálo malé, ale zato krásne kráľovstvo. Bývala v ňom pôvabná princezná so svojimi rodičmi. Princezná bola veľmi krásna. Jej dlhé svetlé vlasy jej svietili ako slniečko. Oči mala modré ako krištáľová studnička a jej úsmev bol ten najkrajší na celom svete. Bola tiež veľmi dobrá a mala dobré srdce. Kráľ a kráľovná z nej mali obrovskú radosť a nadovšetko ju milovali.
Continue reading →V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Continue reading →Za hlbokým lesom pri veľkom poli stál veľký statok. Vedľa toho statku bola obrovská stodola. V nej bývali dva neobyčajné stroje. Veľký traktor a malý traktorík. Obaja pomáhali farmárovi na poli a so všetkým čo bolo potrebné na statku. Veľký traktor bol silný a múdry. Presne vedel čo a ako má robiť. Malý traktorík bol šikovný pomocník, ale bol neposlušný, tvrdohlavý a niekedy si robil veci po svojom a to nebolo dobré.
Continue reading →Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Continue reading →