Bol začiatok apríla a sneh sa už celkom roztopil. Srnčia rodinka Bambiovcov sa doteraz skoro stále zdržovala v lese, no teraz už aj oni túžili vybehnúť na lúky nad dedinou. Chceli si natrhať čerstvej trávy a vyváľať sa v nej.
Continue reading →Jeden kráľ kdesi mal jedného syna a jedno dievčatko. Ej, bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Mal sa otec z čoho tešiť, mal sa celý svet na čo dívať, keď sa brat so sestrou ruka v ruke prechádzali po záhrade. Raz sa kráľ s tou svojou dcérou za mestom v koči vozil, prevážal. Vtom zafučal vietor a princezná z koča zmizla.
Continue reading →Bol slnečný deň a Alenka sedela so svojou vychovávateľkou v záhrade. Mala by pozorne počúvať, čo je číta vychovávateľka, ale Alenka sa nudí. Kým jej priamo pred nosom neprebehne náhliaci sa králik. Ten pozrie na hodinky a vykríkne: „Idem neskoro!“
Continue reading →V jeden jesenný deň sa veverička Zitka s kamarátmi vydala na zber orieškov na zimnú sezónu. Chodili takto často, aj tri alebo štyrikrát do týždňa. „Kam pôjdeme dnes?“ spýtali sa kamaráti. Zitka vedela o jednom mieste, no tam chodila najradšej sama. „Neviem. Myslím si, že sme boli už všade. Ale môžeme skúsiť ešte nejaké miesta v lese,“ odpovedala veverička.
Continue reading →
Na okraji mesta bola bytovka a v tej bytovke býval Michal. Michal chodil do siedmej triedy, no keďže býval ďaleko, nemal veľa kamarátov. V bytovke, v ktorej býval, bývali totiž samé babičky, deduškovia a mamičky s malými deťmi. S nimi sa predsa nezahrá! A tak sedával po poobediach pred bytovkou a nudil sa.
Continue reading →V jednej izbe stál stôl, na ktorom stála rozkošná malá pastierka z porcelánu. Mala pozlátené črievičky, zlatý klobúčik a pastiersku palicu. Vedľa nej stál malý kominárik so svojím rebríčkom, čierny ako uhoľ, aj ten celí z porcelánu. A keďže boli obaja rovnako mladí, z rovnakého porcelánu a rovnako krehkí, zasnúbili sa spolu. Vedľa nich stála figúrka, trikrát väčšia ako oni. Bol to starý Číňan, ktorý dokázal kývať hlavou. Aj ten bol z porcelánu. Tvrdil, že je pastierkiným starým otcom. Tvrdil, že má na ňu právo. Ale nikto mu to neveril.
Continue reading →
Nelka bola jedináčik. Nemala žiadneho súrodenca a bolo jej smutno. Chcela zvieratko, no bývali v paneláku, a mama s otcom jej ho nechceli dovoliť. Nelka bola smutná, no keďže rodičia neustupovali, rozhodla sa, že si kúpi zvieratko sama.
Continue reading →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden gazda, ktorý mal dve dcéry. Staršia sa volala Zuzana a mladšia Anička. Gazda mal radšej Zuzanu, pretože bola veľmi pekná. Za všetky peniaze, ktoré mal, Zuzane kupoval sukne od výmyslu sveta, aby mala vždy nové a pekné šaty a všetci v dedine ju mohli obdivovať.
Continue reading →Po krajine sa rozšíril chýr o koči bez koní. Tento koč prechádza cez rôzne kráľovstvá a vraj prináša nešťastie a smolu. Povrávalo sa, že je už len kúsok od krajiny, v ktorej vládol kráľ Matej. Toho ta správa rozzúrila. Nedovolí žiadnemu koču, nech v ňom sedí hocikto, aby v jeho krajine šíril strach.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, boli raz jeden chudobný sedliak so ženou. Ich jediným šťastím bol ich syn, hoci bol maličký. Bol slnkom ich života, taký bol milý a poslušný. Volali ho Janko Hraško, lebo nebol o nič väčší, ako hrášok.
Continue reading →