Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna kráľovná, ktorá nemala rada slnko. Von vychádzala len skoro ráno a večer, keď slnko vychádzalo a zapadalo a aj to len so slnečníkom, ktorý jej držala nad tvárou jedna zo slúžok.
Čítať ďalej →
Srnček Bambi sa vrátil z tábora veľmi rozradostnený. Našiel si tam kamaráta. Vraj sa volal Dodo a v tábore boli stále spolu. Po príchode domov si Bambi s Dodom písali dlhé listy, na ktoré sa Bambi veľmi tešil.
Čítať ďalej →Bolo to v máji, povieval ešte chladný vetrík, ale jar je tu, šepkali kríky a stromy, polia a lúky. Všade sa to hmýrilo kvetmi, dokonca aj v živom plote, a práve tam zvestovala jar svoj príchod malou jablonkou, ktorá síce mala iba jediný konárik, ale svieži, obsypaný jemnými ružovými púčikmi, ktoré sa už-už mali rozvinúť. Aj jablonka sama vedela, aká je pekná, lebo púčiky ležia v lupienkoch ako v krvi.
Čítať ďalej →
To, že chodia na prázdniny deti, to je nám všetkým celkom jasné. Ale viete, že na prázdniny chodia aj psy? Veru tak. Aj Dunčo sa chystal na prázdniny. Jeho milovaná rodina, mama, otec, Paľko a Deniska sa totižto chystali k moru. A Dunčo s nimi nemohol ísť, preto mu Paľko vysvetlil, že pôjde na prázdniny k starej mame na dedinu.
Čítať ďalej →Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Čítať ďalej →
Miško bol chlapec z dediny. Celé dni behal po lúkach, vozil sa na traktore, kŕmil zvieratá, ktorých mali doma veľmi veľa, opravoval si motorku, kúpal sa v jazere, alebo sa celé dni s kamarátmi hrával na Indiánov.
Čítať ďalej →Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →Na odľahlom mieste pri lese stál krásny drevený dom. Okolo neho boli len stromy a lúky. Záhradu strážili psy, pásli sa tam ovce a pobehovala tam mačka. V chlieve kvíkalo prasiatko a vonku sa okolo budovy občas prechádzali srnky a veveričky. V dome to všade voňalo drevom. Žili tam dve deti. Chlapec a dievča.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, boli raz dvaja bratia, princovia Slavomír a Vladimír. Zatiaľčo Slavomír bol dobrý, pekný a múdry, Vladimír bol zlý a pyšný. Veľmi závidel svojmu bratovi, že ho mal otec kráľ radšej, a aj to, že Slavomír vedel pekne spievať.
Čítať ďalej →Existuje jedna krásna lúka. Rastú na nej kvety rôznych farieb a vôní. Tráva je najzelenšia na svete. Každý list a každá rastlina, ktorá tam rastie, vyzerá ako z rozprávky.
Čítať ďalej →