Prišiel máj a s májom zakvitli aj stromy. Predovšetkým jedna z čerešní v kráľovskej záhrade kvitla obzvlášť pekne. Princ Dalibor pod ňou veľmi rád sedával a rozmýšľal. Hľadel pri tom na kvety čerešne a predstavoval si: „Zdá sa mi, ako keby to bolo dievča. Krásne dievča s bielou pokožkou, bielymi vlasmi až po pás, červenými perami a tmavými očami. Akoby vyšla z toho stromu.“ A potom zaspal.
Čítať ďalej →
Za niekoľkými dedinami a riekami sa rozprestieral hlboký les. Rástli tam ihličnaté aj listnaté stromy. Uprostred tohto lesa sa nachádzalo krmítko a kúsok od neho bolo posedenie. Je to taká menšia rozhľadňa, kam chodí poľovník pozorovať zvieratá a dávať pozor na to čo sa deje v lese.
Čítať ďalej →
Bol raz jeden somárik, a ten bol už veľmi unavený, lebo celý život ťažko pracoval. No jeho trápeniu ešte nebolo koniec! „Zajtra ťa predám na jatky, ty stará mrcina. Už nie si na nič dobrý!“ zahromžil naň jeho pán.
Čítať ďalej →
Bolo krásne zelené údolie. Rástli tam kvety rôznych farieb. Všetky mali svoju vlastnú nádhernú vôňu. Každý z nich voňal inak. Stačilo zatvoriť oči a jemne dýchať v blízkosti jedného z nich, aby sa nám zatočila hlava.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dobrá víla. Tá víla sa už nemohla pozerať na to, akí sú ľudia na svete chudobní, a tak začarovala mešec tak, aby z neho dukátov nikdy neubudlo.
Čítať ďalej →Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa, mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bola jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem-tam preletel nejaký motýľ. Každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi malá. Keď okolo prechádzal dospelý človek, videl len malé svetlo na pahýli. Ale nemohol vedieť, že je to víla.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ a kráľovná, ktorým sa malo čoskoro narodiť dieťa. Obaja sa naň tešili a už teraz plánovali, aký pekný život mu pripravia. V jeden deň sa kráľovná prechádzala po uliciach mesta.
Čítať ďalej →Jeden vyslúžený vojak nemal z čoho žiť a nijako si nevedel pomôcť. Vybral sa do hory a ako tam chodil, stretol neveľkého mužíčka. Bol to sám čert. Mužíček sa ho spýtal: „Čo ti je? Čo si taký zarmútený?“ Vojak mu povedal: „Som hladný a nemám ani grajciara.“
Čítať ďalej →Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti.
Čítať ďalej →