Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Neuveríte, čo sa stalo! Dnes ráno sa zobudila malá Sofia na silný dážď tancujúci na jej parapete. Hneď ako otvorila malé očká, cítila, že sa akosi necíti dobre. Ojoj, niečo na ňu asi lezie. Hádam to nie je z toho kopca sladkostí a studeného džúsu, ktorý včera na oslave svojho spolužiaka Kubka vypila či spapala.
Čítať ďalej →
Boli prázdniny, vonku svietilo slniečko a chlapček Matyáš nevedel, s čím by sa ešte hral. Dnes už sa hral so všetkým – s autami, s legom, jazdil na odrážadle, skákal panáka, hojdal sa na hojdačke, šmýkal na šmýkačke a vlastne už si ani na všetko nespomenul. Veľmi rád by sa zahral pexeso s mamičkou, ale tá chystá obed. Potom sa s Matyáškom zahrá. Už sa na to tešil. Ale čo dovtedy bude robiť?
Čítať ďalej →
Žilo iba s babičkou, ktorej sa vždy snažilo pomáhať, ako len vedelo. A keď mu zvýšil čas, chodievalo sa prechádzať na lúku neďaleko domu. Rado sa tam hralo s motýľmi a plietlo si vence z kvetov.
Čítať ďalej →Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Čítať ďalej →Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →Kdesi medzi vysokými horami existovala jedna malá dedinka. A na konci tej dedinky, v malej chatrči, žil jeden chudobný chlapec so svojou matkou. Mama už chorľavela, no napriek tomu sa snažila, ako vedela. Rodina sa živila tým, že predávala všetko, čo dokázali vyrobiť.
Čítať ďalej →Vo Strašidrne bol krásny deň. Jar už klopala na dvere a kvietky rozkvitali. Objavili sa už biele kvitnúce strašenky aj bubule a prebudili sa muchy. To je dobrá správa pre všetky zubaté strašidlá, pretože sa z nich dá pripraviť úžasný a veľmi dobrý muchovník.
Čítať ďalej →Mesto Strašidrno ešte pokrývala vrstva snehu, ktorý sa pomaly topil, ako pomaličky naťahovala svoje prstíčky jar a vyháňala studenú zimu preč za kopce. To ráno však sneh vyzeral inak. Keď sa zubaté strašidlá ráno prebudili, namiesto bielej periny videli oranžový špinavý sneh. A pretože strašidlá sú zvyknuté strašiť ľudí a nie seba, strašne sa toho zľakli.
Čítať ďalej →V jednej dedine žil chlapec. Bol to pastier a každý deň vodil na lúku stádo ovečiek. Tam ich strážil, keby sa náhodou objavil vlk. Lenže vlk sa nikdy neobjavil a chlapec sa začal na pastve strašne nudiť. Naháňať sa za motýľmi ho už nebavilo, a tak vymyslel strašne hlúpy nápad, ako zahnať nudu a zabaviť sa.
Čítať ďalej →Zajace sú veľmi plaché tvory. Stačí zašuchotať a už vydesene bežia do bezpečia. Niekedy ich vyľaká aj ich vlastný tieň. Majú strach, aby ich niečo nezjedlo, alebo ich neulovil poľovník.
Čítať ďalej →