Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Čítať ďalej →
Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Čítať ďalej →
V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Čítať ďalej →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Čítať ďalej →Keď príde noc, na nebi sa ukáže polmesiac a okolo neho začnú preblikovať hviezdičky. Niektoré svietia viac, iné menej. Všetky ale krásne zdobia čiernu oblohu. Keď sa poriadne zadívaš na mesiac, môžeš zahliadnuť, ako na ňom niekto sedí. Je to škriatok Driemko. Vysedáva si na mesiaci a nožičkami si hojdá vo vzduchu. Jeho nebesky strieborný kabátik sa na čiernej oblohe krásne leskne a trblietavé vlásky vejú vo vetre.
Čítať ďalej →Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Čítať ďalej →Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Čítať ďalej →Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Čítať ďalej →Na okraji mesta, až tam, kde končia všetky cesty a všetky chodníky, stojí farebný dom. Má oranžovú strechu, svetlomodré steny a na nich namaľované kvety. Nikto v ňom nebýva, a predsa je tam každý deň plno detí, ktoré tam vodia rodičia. Je to škôlka. Nie je to však obyčajná škôlka.
Čítať ďalej →Ako si tak malá Hanka vykračovala spolu s ockom zo škôlky k autu, veselo si pospevovala. Bola už veľká predškoláčka.
Čítať ďalej →