Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Žofinka bola rozkošné dievčatko, ktoré bývalo v neďalekej dedine. Vlásky mala svetlé ako slniečko a oči hnedé ako gaštany. Najradšej nosila kvetované šaty. Milovala kvety všetkého druhu. Aj preto chodila každý deň veľmi rada na lúku.
Čítať ďalej →
Na lodi „Divoká vlna“ žil malý pirát Filip so svojím otcom, kapitánom Šablom. Otec bol tvrdý a drsný pirát, ktorý chcel, aby Filip nasledoval jeho kroky – učil sa bojovať, kradnúť poklady a byť odvážnym moreplavcom.
Čítať ďalej →
Marek a Nina tieto prázdniny cestovali do zahraničia. Brat ich mamy, ujo Robo, pozval celú ich rodinu na návštevu k nemu do Škótska. Jój, ako sa len tešili! Škótsko – tam sa predsa ide lietadlom! A čo tam všeličo zažijú! Mama im hovorila, že neďaleko od domu uja Roba a jeho rodiny je jazero, ktoré sa nazýva Loch Ness, a je v ňom príšera. Vraj ju tam niektorí ľudia už videli a nepodobala sa na žiadne doteraz známe zvieratko, ktoré deti videli v telke alebo v zoologickej záhrade. Marek s Ninou verili, že ju uvidia, a preto, aby príšeru uvideli, sa snažili robiť naozaj všetko.
Za lesíkom a obrovskou lúkou stojí škôlka. Chodia tam deti z celého mesta. Hrajú sa tam, učia sa v nej nové veci, odpočívajú. Majú to tam veľmi rady. Každý deň je v tejto škôlke zaujímavý. Dnes je však obzvlášť špeciálny. Dnes je totiž deň, keď má do škôlky prísť neobyčajný list. Až zo samotného neba. Dnes má prísť list od slniečka.
Čítať ďalej →Za desiatimi horami a deviatimi údoliami je zem plná riek, potôčikov a jazier. Voda tu tečie zo skál, tvorí vodopády, prúdi medzi lesmi a veľkými kameňmi a niekde len tak stojí a vyústi do krásnych pokojných jazier. V týchto vodách žijú nádherné a zvláštne tvory. Vodné draky. Niektoré sú menšie a radi sa brodia v potôčikoch, iné sú zase veľké a majú svoje príbytky v jazerách.
Čítať ďalej →V kúzelnej škôlke sa niekedy diali neuveriteľné veci. Bola to škôlka neobyčajná. S každým ročným obdobím prišli nové kúzla. Práve teraz bola jar. Všetko rozkvitalo, a tak aj v škôlke všetky semienka, čo deti zasadili, začali klíčiť. Papierové motýliky trepotali krídlami a lienky vyrobené z látky si liezli medzi malými kvetináčmi. Celá škôlka rozkvitla a ožila.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, proste veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej nebesky modrých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Čítať ďalej →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Čítať ďalej →Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Čítať ďalej →