Na dvore pred bytovkou sa hrali deti. Vodcom skupiny bol Peter, ktorý navrhol, aby deti postavili snehuliakov. Veľa snehuliakov. Aspoň desať. Celé mesto sa na nich bude chodiť pozerať. Deti súhlasili, a keďže bolo veľmi veľa snehu, pustili sa do stavania.
Continue reading →
V jazere za mestom bývala vodnícka rodina. Mama, otec a päť detí. Títo vodníci nemali radi zimu. Vtedy Jazero zamrzlo a oni nemohli vychádzať von. Celé dni a noci teda znudene sedeli vo svojom domove a so závisťou zdola pozerali, ako sa na jazere korčuľujú deti, ako kričia a ako sa smejú.
Continue reading →
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žila jedna maškrtná princezná, ktorá najradšej zo všetkého jedla torty a zákusky. Každý deň museli kráľovskí kuchári upiecť aspoň desať druhov sladkých zákuskov, ktoré jej vždy po večeri nosila do kráľovských komnát slúžka Anička.
Continue reading →
Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie, nech to stojí, čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Continue reading →Lucka a Jakub dostali na Vianoce šteniatko. Malé, milé, zlaté, všetci sa z neho tešili, všetci ho obskakovali, kupovali mu hračky, nosili mu dobrôtky, mazlili sa s ním. Všetko bolo super, nik z rodiny nerátal, že by mohli byť so šteniatkom nejaké veľké problémy. Spoločne sa po Vianociach tešili aj na Silvestra.
Navarili si dobré jedlo, kúpili prskavky, usadili sa pri televízii a chystali sa sledovať sviatočne vysielanie. Po večeri, keď sa už vonku zotmelo, sa však z ulice začali ozývať výbuchy.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve sa chystali všetci na Vianoce. Na Vianoce mal byť totiž v zámku veľký ples, na ktorom mali vybrať nevestu pre mladého princa. Sluhovia upratovali a čistili, záhradníci zdobili a chudáci kuchári, tí varili a piekli. Teda hlavne piekli. Už desať dní a desať nocí, pretože im kráľovná prikázala upiecť tisíc druhov vianočných koláčov.
Continue reading →Ahojte! Volám sa Diana a mám štyroch starších súrodencov. Je vám jasné, že byť najmladším v rodine nie je žiadna výhra? Neustále ma posielajú preč za hračkami, stále mi vravia, že ničomu nerozumiem, alebo že nemám otravovať dospelákov. Je to celkom o ničom. Tieto Vianoce som sa ale rozhodla, že im všetkým dokážem, že už som veľká. A viem aj ako! Na Štedrý večer nebudem spať a vydržím hore až do polnoci, aby som s celou rodinou mohla ísť na polnočnú omšu.
Continue reading →Denis na Štedrý deň mame vždy usilovne pomáhal. S varením, s výzdobou, ale aj s prestieraním stola. Zaujímalo ho, prečo vždy prestierajú taniere a príbory pre štyroch, keď sú na Vianoce len traja. Mama, otec a on. Opýtal sa teda na to mamy. „Je to taký zvyk, Denisko. Na stole sa vždy necháva prázdny tanier pre prípad, že by prišiel nejaký pocestný, ktorý by nemal kde stráviť Štedrý večer.“
Continue reading →Pred obchodným domom predávali vianočné stromčeky. Bol tam aj jeden malý, škaredý, s ovisnutými konármi. Tento stromček bol smutný, pretože sa bál, že si ho nikto nezoberie, zostane trčať pred obchodným domom a nikdy nezažije Vianoce v plnej sláve, vyzdobený a vyparádený. Tak to veru aj vyzeralo. Ľudia prichádzali a odchádzali, vyberali si pekné a veľké vianočné stromčeky a on zostával stále stáť bez toho, aby si ho niekto všimol.
Continue reading →Adam bol veľmi milý a dobrý chlapec. So všetkým doma pomáhal, bol dobrý a nenáročný, nikdy sa na nič nehneval. Len jedna vec ho trápila. Jeho meno. Adam mal totiž meniny 24. decembra, na Vianoce, a vtedy sa oslavovali Vianoce a nie je jeho sviatok. Nemal tortu ani darčeky ani žiadnu oslavu, ba dokonca si na neho nikto ani nespomenul. Rozhodol sa teda, že si zmení meno.
Continue reading →