V krajine rozprávok a kúziel žilo veľa čertíkov. Žili si pekne pod zemou vo svojom brlohu. Pekne v teple. Boli to dobrí čerti. Udržiavali na zemi poriadok a pod zemou oheň. Ak bol niekto nespravodlivý alebo zlý, brali si ho na chvíľu do svojho podzemia, aby tam pracoval. Ale keď bol niekto dobrý, svojimi kúzlami mu pomáhali.
Continue reading →
A bolo po prázdninách. Zimné prázdniny ubehli ako voda a deti museli ísť opäť do školy. Stále sa však tešili na popoludňajšie šantenie na snehu. Nemohli vydržať sedieť v laviciach, pretože sa tešili na kopec. To však ešte netušili, čo ich čaká.
Continue reading →
Na kraji rozprávkovej dediny stál krásny dom. Mal dúhové farby a na všetkých stenách obrázky. Nie hocijaké obrázky, ale živé obrázky. Áno, samy sa pohybovali.
Continue reading →
Keď začala jar, rôzne zvieratá sa začali prebúdzať zo zimného spánku. Jedným z nich bol aj veľký medveď Brumko. Celú zimu prespal vo svojom ukrytom brlohu. Keď sa však zima skončila, vyšiel von, pretiahol sa a hľadal niečo na jedenie. Dostal obrovskú chuť na med. To ale ešte nevedel, čo bude musieť urobiť, aby si na ňom pochutnal.
Continue reading →Za siedmimi skalami a siedmimi horami existuje medvedí les. Už podľa názvu asi spoznáš, že tam žijú iba medvede. Malí aj veľkí. Žijú tam vo veľkých rodinách. Robia všetko spoločne. Zbierajú spolu zásoby jedla, ukladajú sa spolu na zimný spánok a pomáhajú si pri stavaní brlohov. A keď príde jar, organizujú rôzne preteky a súťaže, aby sa zabavili a aby si pretiahli svaly po dlhom zimnom odpočinku.
Continue reading →Nastalo sucho. Obdobie, kedy mraky dávno nikto nevidel. Aj slniečko pálilo oveľa viac. Zvieratká v lese sa schovávali v tieni borovíc a chodili sa schladiť do najbližšieho potoka. Teplo ale nebolo to jediné, čo im robilo starosti. To, že dlho nepršalo, znamenalo, že sa môže občas niekde objaviť požiar. A to sa aj v borovicovom lese stalo.
Continue reading →Ďaleko na západe vo westernovom mestečku žilo mladé dievča. Volalo sa Doli. Bolo to statočné a odvážne dievča. Doli nosila vlasy vždy spletené v dvoch vrkočoch a na hlave jej nikdy nechýbal kovbojský klobúk. V tomto meste sa jazdilo len na koňoch. Každý, kto tam býval, mal svojho vlastného. A samozrejme aj Doli mala svojho zvieracieho kamaráta. Bol celý hnedý, len medzi očami mal bielu škvrnu v tvare srdca.
Continue reading →Za mestom hneď vedľa skál sa rozprestieral veľký rybník. Voda v ňom bola hlboká, plávalo tam niekoľko kapríkov a sumcov, okolo neho poskakovalo pár žabiek a na samom dne rybníka býval vodník. Bol to veľmi dobrý zelený mužík. Staral sa o ryby, upratoval si v rybníčku, aby tam mal pekne čisto, a dával pozor, aby sa nikomu nič pri rybníku nestalo. Neraz dokonca niekomu zachránil život. Stalo sa to celkom nedávno.
Continue reading →Ďaleko v hlbokých lesoch žila svorka vlkov. Starali sa o seba, pomáhali si a vždy držali spolu. Mali medzi sebou vlčie zákony a pravidlá, ktoré dodržovali. Nikto ich nesmel porušiť. Vo svorke boli mladí aj starí vlci, samice aj samci. Všetci sa navzájom chránili a žili spolu spokojne.
Continue reading →Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal v noci. Na oblohe sa objavil mesačný lúč, hviezdy sa trblietali ako kvapky rosy na čiernom plátne a zem sa naopak prikryla žiarivo bielou snehovou prikrývkou. Všetky deti už pekne spali vo svojich postieľkach. Len jeden chlapček sa pozeral z okna. Hnedé vlásky mal rozstrapatené, pyžamo pokrčené, a hoci bolo už dosť neskoro, oči mal dokorán otvorené. Hľadel uprene na oblohu a čakal.
Continue reading →