Uprostred veľkého a rušného mesta bolo menšie parkovisko. Parkovali tam vždy dve autá. Jedno bolo hasičské a druhé policajné. Obe autá boli vždy pripravené ísť a pomôcť niekomu v meste. Ľudia ich často volali kvôli rôznym veciam.
Continue reading →
V jednej ďalekej krajine bolo safari. Žili tam slony, žirafy, antilopy, zebry a ďaľšie zvieratá. Všetky žili šťastne spolu na veľkých otvorených priestranstvách a pláňach. Ich kráľom bol lev. Bol zo všetkých najsilnejší. Ale bol aj múdry, šikovný a spravodlivý.
Continue reading →
Ďaleko odtiaľto existuje rozprávková krajina. Je celá biela, pokrytá snehom. Všade, kam oko dovidí, sa trblieta snehobiela perina. V tejto krajine žijú zimní draci. Sú obrovskí. Lietajú potichu a pozorujú všetko okolo seba. Pomáhajú ľuďom a rozprávkovým bytostiam, ktoré tam žijú, aby im bolo teplo.
Continue reading →
September, október a november sú mesiace, keď je jeseň v plnom prúde. Listy sa sfarbujú a opadávajú, vietor nám dvíha čiapky a častejšie prší. Na zemi sa tiež objavuje veľa gaštanov. Veľa detí ich zbiera a nosí si ich domov. Také gaštany sú najlepšie na výrobu rôznych postavičiek a zvieratiek. Ale počul si už o čarovných gaštanoch?
Continue reading →Hlboko v lese vo veľkej nore žila rodina jazvecov. Otec jazvec, mama jazvečica a ich dve neposedné krásne mláďatá. Boli to dvaja jazvecí chlapci. Volali sa Monty a Piškót. Obaja boli veľmi dobrí. Pomáhali svojim rodičom so všetkým. Stavali s nimi zložité nory a zháňali potravu po celom lese. Ich rodičia z nich mali veľkú radosť.
Continue reading →Za deviatimi riekami a deviatimi horami stála malá chalúpka. Vyzerala ako perníková, ale nebola. Bola úplne celá drevená. Jej okná boli maľované a z komína vždy vychádzal dym z voňavého dreva. V tej chalúpke žil rozprávkový dedko. Bol to najlepší rozprávač rozprávok. Deti a zvieratká z celého okolia chodili k dedkovi počúvať jeho rozprávky.
Continue reading →Ďaleko v indiánskej krajine žilo malé dievčatko. Mala dlhé čierne havranie vlasy, vždy spletené do dvoch dlhých vrkočov. Na hlave nosila pestrofarebnú čelenku v ktorej mala napichané pierka. Volala sa Inčučuna. Jej mamička a otecko boli tiež indiáni a žili vo vysokých stanoch.
Continue reading →Ľudmilka bolo malé blonďavé dievčatko, ktoré trávilo väčšinu času v lese. Rada si čítala, odpočívala a dávala srnkám do kŕmidiel rôzne pochúťky. Milovala, keď si mohla len tak ľahnúť do machu, cítiť vôňu hríbov a ochutnávať lesné plody, ktoré rástli všade naokolo. Jedného dňa však Ľudmilka v lese stretla niekoho, koho ešte nikdy predtým nevidela. Ani vlastne netušila, že niekto taký existuje.
Continue reading →Keď príde jeseň, vonku často fúka. Vietor sa snaží pomôcť stromom, aby zhodili čo najviac listov. A tak fúka a fúka na všetky strany. Takýto vietor je najlepší na púšťanie šarkanov. Preto sa aj v jednom malom mestečku deti dohodli, že si usporiadajú šarkaniádu drakov. Všetky deti mali po škole prísť na veľkú lúku kde budú púšťať svoje šarkany. To ale ešte nevedeli, kto za nimi na lúku príde.
Continue reading →Keď sa večer pozrieš na oblohu a keď mraky už dávno išli spať a nepreháňajú sa na oblohe, uvidíš všade nad sebou hviezdy. Je to ako čierny plášť z trblietok. Niektoré žiaria jasne, iné jemne.
Continue reading →