To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Boli jesenné prázdniny a Danko sa rozhodol, že ich strávi u starých rodičov na dedine. Vždy sa rád hrával na dvore a pomáhal dedkovi so záhradkou. Potom im babka nachystala teplý čaj, koláče a všetci si výborne pochutnali. Aj tento rok sa tešil, že strávi čas s babkou a dedkom.
Čítať ďalej →
Na okraji rozprávkovej dediny stál farebný dom. Mal dve poschodia, ružové okná, modré steny ako nebo a strechu žltú ako slniečko. Nikto ale v tom krásnom pestrofarebnom dome nebýval. Napriek tomu bol každý deň plný detí. Ako to?
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, na jednom dvore v jarnú noc sa narodili mamke tri malé mačiatka. Gazda však nevedel, čo si s toľkými mačkami počne, a tak keď mačiatka trocha povyrástli, zaviezol ich do lesa a pod bukom ich nechal napospas osudu. Mačiatka sa ukryli do lístia a rozprávali sa, čo teraz bude.
Čítať ďalej →Bolo slnečné ráno a malý Matias sa hral na záhrade. Veselo kopal loptu do malej brány a cítil sa ako veľký futbalista. Behal sem a tam a užíval si slnečnú sobotu a príjemné teplé počasie, ktoré zavítalo po dlhej zime.
Čítať ďalej →V jednej rozprávkovej krajine práve nebol žiadny čarodejník dosť zlý na to, aby sa mu chcelo unášať a zaklínať princezné, a ani žiadny drak taký hladný, aby chcel jesť princezné a rytierov. Všetky čarodejnice tu boli na čarovanie veľmi lenivé. A tak v tom kráľovstve bola strašná nuda. Jedného dňa kráľ vymyslel pre svojich poddaných trochu zábavy.
Čítať ďalej →Kedysi dávno žil v malej dedinke chlapec Janko. Ten bol veru zručný chlapec, ktorý vedel aj pole obrábať, aj domy poopravovať, a keď mu zišla chvíľka, rád sa prechádzal do neďalekého lesa. Niekedy našiel aj pár húb na raňajky a niekedy si len išiel oddýchnuť.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno za vysokými horami a dolinami sa nachádzala malá krajinka. V tej krajine sa ľudia chystali na príchod Vianočných sviatkov. Ľudia tu žili naozaj celým srdcom. Všetci vyšli na námestie, zdobili ho farebnými ozdobami a svetielkami, spievali koledy, varili si punč a doniesli ten najkrajší stromček z lesa, aby si ho spolu ozdobili.
Čítať ďalej →„Fííí! Jupííí! Fííí!!!“ ozývalo sa na zasneženom kopci. Bola noc. Tma ako vo vreci. Všade úplné ticho. Len zo svahu, na ktorom sa cez deň sánkovali deti, doznievalo niečie šantenie a radosť. Blízko kopca býval Teo. Čiernovlasý chlapec s čiernymi očami a žiarivým úsmevom. V tú noc tiež počul z kopca ten krik .
Čítať ďalej →Cestovatelia z tejto rozprávky nie sú len takí hocijakí: sú to totiž bacily. Cestujú všade tam, kam sa im práve zachce – najradšej však do bruška detí, ktoré si neumývajú ruky. Ako sa len takýchto cestovateľov zbaviť? Prečítajte si v tomto krátkom príbehu.
Čítať ďalej →V jednej malej dedinke, kde sa ráno ozývalo kokrhanie kohútov a večer voňali pečené buchty z každej chalúpky, býval chlapec menom Rudko. Bol to usmiaty, zvedavý chlapec s iskričkami v očiach a srdcom plným nápadov. Najradšej sa motal po kuchyni, keď mamka varila. Sedel na stoličke, hojdal nohami a sledoval, ako sa v hrnci niečo bublá, syčí a mení na voňavé jedlo.
Čítať ďalej →