To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Continue reading →
V jednej neďalekej zoologickej záhrade žilo mnoho zvierat. Aj keď každé malo svoj výbeh, všetky zvieratká sa navzájom dobre poznali. Každý večer, keď návštevníci odišli, sa spolu rozprávali. Rozprávali si, čo počas dňa zažili, a dokonca sa aj navštevovali. Ich ľudskí ošetrovatelia sa o ne pekne starali, a tak aj zvieratká boli spokojné a mali sa tam dobre.
Continue reading →
Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Continue reading →Na dvore jedného statku bol veľký chliev. V ňom žilo prasiatko Ferko. Bolo to roztomilé a krásne prasiatko. Väčšina prasiatok sa rada váľala v blate. Keď jedli, prskali jedlo okolo seba a na seba. Ferko bol však iný. Vždy bol krásne čistučký a voňavý. Keď jedol, nevyprskla z jeho korýtka ani kvapka.
Continue reading →Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Continue reading →Žil kedysi dávno jeden vlk. Všetky zvieratá sa ho veľmi báli, pretože ich veľmi rád lovil. Raz takto vlk zožral zajaca, ale kosť sa mu zasekla v krku. Sám si ju vybrať nedokázal. Nezostalo mu nič iné, len volať a žobrať o pomoc. Lenže všetky zvieratá sa ho báli a žiadne mu nepomohlo. Až konečne vlk stretol starého múdreho žeriava.
Continue reading →Na okraji mesta, až tam, kde končia všetky cesty a všetky chodníky, stojí farebný dom. Má oranžovú strechu, svetlomodré steny a na nich namaľované kvety. Nikto v ňom nebýva, a predsa je tam každý deň plno detí, ktoré tam vodia rodičia. Je to škôlka. Nie je to však obyčajná škôlka.
Continue reading →V jednom lese žili zajac a korytnačka. Zajac sa chválil tým, že je najrýchlejšie zviera z celého lesa. Korytnačku zase všetci poznali ako to najpomalšie zviera. Zajac sa korytnačke často posmieval.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krásna lúka. Kvietky ju zdobili ako ten najkrajší dúhový koberec. Kvety boli práve vo svojej najväčšej sláve. Veselé vtáčiky si poletovali navôkol a spievali tie najkrajšie piesne. Do toho všetkého nás slniečko zohrievalo svojimi teplými jarnými lúčmi.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bola na jednej krásnej lúke farma. A na tejto veľkej farme žili spolu s farmárom aj jeho zvieratká. Mohli ste tam natrafiť na malé koníky, ružové veselé prasiatka, kotkodákajúce sliepočky či sivých skákajúcich zajačikov. Býval tam aj ospalý krtko, ktorý sa volal Leo.
Continue reading →