Klasické rozprávky a postavy, ktoré v nich vystupujú, musia poznať všetky deti, než pôjdu do školy. Rozprávky pre predškolákov rozvíjajú reč, myslenie, pozornosť aj pamäť, navyše v sebe nesú morálne ponaučenie. Či si ich čítate pred spaním v škôlke, alebo doma, určite si z nich nejednu obľúbite.
Na kraji našej ulice stála škôlka. Chodili tam deti z celého mestečka. Tá škôlka vyzerala ako slniečko. Bola celá žltá. Mala modrú strechu ako nebo. V záhradke okolo nej boli kvety, mäkká vždy pokosená tráva a najlepšie drevené pieskovisko a preliezačky. Deti tam učili dve pani učiteľky.
Čítať ďalej →
Určite si pamätáte príbeh o kučeravom dievčaťku Mii, ktorá si nechcela umývať zúbky. Avšak presvedčila Miu kúzelná víla, ktorá zavítala v jeden večer do jej malej izbičky?.. To hneď zistíme! Po návšteve víly, ktorú síce Mia nevidela, pretože sa jej víla neukázala a už ani neozvala, si povedala, že sa zmení. Hneď ráno vstala, pozrela sa pod vankúšik, no svoj malý mliečny zúbok tam stále mala.
Čítať ďalej →
Bola raz jedna dedinka a v tej dedinke bola malá farebná škôlka. Farebná bola preto, lebo ju pani učiteľky ozdobili rôznymi peknými dúhovými farbami. A práve do tejto farebnej škôlky chodil malý neposedný chlapček menom Janko.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malé káčatko. Káčatko sa volalo Žĺtok a žilo pri malom jazierku plnom veselých rybičiek. Odkedy Žĺtok prvýkrát uvidel slniečko, bol vždy sám. Len trošku si spomínal na svojich malých bračekov či sestričky. Jeho kamaráti boli len malé hravé rybičky, ktoré mu vždy pomáhali a všetko ho učili.
Čítať ďalej →Existujú vtáky, ktoré majú radi zimu. Prilietavajú vždy keď nasneží. Vôbec ich sneh nechladí. Už si ich určite videl. Sú to vrany. Raz v zime prileteli aj do našej dediny.
Čítať ďalej →September je mesiac v jeseni. Je to obdobie, kedy začína viac fúkať vietor, býva chladnejšie a dozrieva rôzne ovocie. Napríklad jabĺčka. V tomto období sú tak akurát na zahryznutie. Budem ti rozprávať o jednej záhrade, kde bolo niekoľko jabloní. Boli krásne, ich vetvy sa rozrastali do všetkých strán a práve na jeseň na nich nebolo voľné miesto. Na každej vetvičke bolo niekoľko jabĺčok. Všetky jablká vyzerali šťavnato a chutne. V tej záhrade bola ale jedna jabloň iná ako ostatné. Vyzerala rovnako ako každá iná, ale jej jabĺčka mali čarovnú moc.
Čítať ďalej →Za špicatou horou a lesmi stálo malé, ale zato krásne kráľovstvo. Bývala v ňom pôvabná princezná so svojimi rodičmi. Princezná bola veľmi krásna. Jej dlhé svetlé vlasy jej svietili ako slniečko. Oči mala modré ako krištáľová studnička a jej úsmev bol ten najkrajší na celom svete. Bola tiež veľmi dobrá a mala dobré srdce. Kráľ a kráľovná z nej mali obrovskú radosť a nadovšetko ju milovali.
Čítať ďalej →V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Čítať ďalej →Za hlbokým lesom pri veľkom poli stál veľký statok. Vedľa toho statku bola obrovská stodola. V nej bývali dva neobyčajné stroje. Veľký traktor a malý traktorík. Obaja pomáhali farmárovi na poli a so všetkým čo bolo potrebné na statku. Veľký traktor bol silný a múdry. Presne vedel čo a ako má robiť. Malý traktorík bol šikovný pomocník, ale bol neposlušný, tvrdohlavý a niekedy si robil veci po svojom a to nebolo dobré.
Čítať ďalej →Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Čítať ďalej →