Klasické rozprávky a postavy, ktoré v nich vystupujú, musia poznať všetky deti, než pôjdu do školy. Rozprávky pre predškolákov rozvíjajú reč, myslenie, pozornosť aj pamäť, navyše v sebe nesú morálne ponaučenie. Či si ich čítate pred spaním v škôlke, alebo doma, určite si z nich nejednu obľúbite.
V celom meste šli už všetci dávno spať. Bola hlboká noc. Žiadne svetlá v oknách nesvietili. Na nebi sa len trblietali hviezdy a húpal sa mesiac. Ale predsa len bol niekto hore! Na vrchnom poschodí jedného domu v detskej izbičke. Kdeže deti, tie už dávno spali. Ten niekto stál pri okne izbičky a bdel. Plyšový medvedík.
Čítať ďalej →
Filip bol malý neposedný chlapec. Chodil do prvej triedy a škola ho vôbec nebavila. Nechcel sa učiť. Nebavil ho český jazyk, pretože nerád čítal. Nebavila ho matematika, pretože nerád počítal. Výtvarné alebo pracovné činnosti boli pre neho utrpením. Pani učiteľka aj rodičia už nevedeli, čo s ním majú robiť. Raz sa ale v škole prihodilo niečo, čo Filipa presvedčilo, že je dôležité vedieť čítať, poznať čísla, a dokonca vedieť aj niečo vyrobiť.
Čítať ďalej →
Celé mesto už šlo spať, len v jednom okne sa ešte mihotalo malé svetielko. Bola to izbička v podkroví. Pod perinou bol schovaný malý chlapec, ktorý sa volal Čestmír. Svietil si baterkou na knižku a čítal si. Už mal dávno spať. Mal rád knižky a tak rád si čítal, že sa od nich nemohol odtrhnúť.
Čítať ďalej →Na odľahlom mieste pri lese stál krásny drevený dom. Okolo neho boli len stromy a lúky. Záhradu strážili psy, pásli sa tam ovce a pobehovala tam mačka. V chlieve kvíkalo prasiatko a vonku sa okolo budovy občas prechádzali srnky a veveričky. V dome to všade voňalo drevom. Žili tam dve deti. Chlapec a dievča.
Čítať ďalej →Žili spolu vlk s líškou, a keďže vlk bol mocnejší, musela líška robiť to, čo chcel vlk. Líške sa taký život zunoval a bola by sa už rada vlka striasla. Raz keď išli spolu cez horu, vraví vlk: „Počúvaj, líška, zožeň mi voľačo na jedenie, lebo ináč zjem teba.“
Čítať ďalej →Všetky Elenkine hračky ležali v spoločnom košíku v jej izbičke. Nikdy ich nerozdeľovala do šuplíkov, skriniek, poličiek či niečoho podobného. Každá hračka mala pre ňu obrovský význam. A samozrejme, že žiadna nemohla byť ponechaná „napospas osudu“. Preto boli všetky spolu, aby sa necítila niektorá menej cenná.
Čítať ďalej →Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekné vtáčiky, kukučky mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči, rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Čítať ďalej →Keď príde večer a nastane noc, oblohu rozžiaria hviezdy. Niektoré sú menšie, iné väčšie. Jedna svieti menej, druhá viac. Ich svetielka vidia deti po celej krajine. Rozprestierajú sa po celej oblohe a dávajú nám znamenie, že je čas ísť spať. Tieto hviezdy však nielen svietia, ale dávajú pozor aj na deti. Zo svojej veľkej výšky vidia krásne do detských izieb. Dávajú pozor na toho, kto má zlé sny, alebo pomáhajú deťom zaspať. Keď je večer a všade je ticho, hviezdy majú svoje malé oči a uši otvorené a počúvajú, ktoré dieťa potrebuje ich pomoc.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré volali Líza. Líza už nemala rodičov a bývala u svojho strýka, ktorý však neustále cestoval po svete. Líza síce mala hračky, knihy, opatrovateľky i slúžky, no i tak jej bolo veľmi smutno.
Čítať ďalej →Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa, mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.
Čítať ďalej →