Haló, haló, škola volá! Deti, nebojte sa, v našich rozprávkových laviciach sa učíme radi. Všetky deti (a nielen deti) zažívajú v školských laviciach tie pravé študijné dobrodružstvá. Príďte k nám do vyučovania, určite sa s nami niečo zaujímavé naučíte.
Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Čítať ďalej →
Milé detičky, spomínate si na záhradného škriatka Strážka? Klobúčik z muchotrávky, oblečenie zo šupky jabĺčka a veselé vyspevovanie? Ále viete! Veď to je predsa ten malý škriatok, ktorý má bradu až po zem a s diárikom dáva pozor a kontroluje celú záhradu…nie, neviete? Veď viete… to je ten škriatok čo sa o záhradku celý rok stará. Stará sa o to aby sa ovocie, zelenina i kvetinky mali dobre. Aby bola mrkvička pekne oranžová a chrumkavá či jabĺčka pekne šťavnaté a lesklé. Áno! To je ten škriatok Strážko, ktorý natrafil na červíka, ktorý si chcel nechať všetky jabĺčka na jabloni. A dnes sa dozvieme či mu to náš záhradný škriatok dovolil.
Čítať ďalej →
Okrem rôznych zvieratiek, chrobáčikov či chutnej zeleniny a ovocia, môžeme na záhrade natrafiť aj na záhradného škriatka. Záhradný škriatok sa stará o to, aby zelenina a ovocie vždy pekne dozreli. Pekne ich polieva, leští a dokonca im aj spieva. Práve preto aby bola chutná mrkvička pekne oranžová, kapusta pekne zelená a chrumkavá, rajčinky pekne červené a jabĺčka šťavnaté. Taktiež dbá o to aby sa kvetinky na záhradke mali dobre, pekne kvitli, a preto ich poctivo polieva.
Čítať ďalej →Milé detičky, určite si spomínate na čestného kráľa Cypriána, ktorý bol svojou láskavosťou a dobrotivosťou známy po celom šírom okolí. Svoje kráľovstvo riadil mladý kráľ férovo a o svoj ľud sa vždy s láskou a pokorou postaral. Jediné čo mladému pohľadnému kráľovi chýbalo bola pravá láska.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, za horami za dolami, žil vo veľkom hrade jeden kráľ. Volal sa kráľ Cyprián. Kráľ to bol však dobrý a čestný. Síce to bol ešte veľmi mladý kráľ, pretože jeho otec zomrel v boji, no za to bol veľmi zodpovedný. Mladý kráľ Cyprián mal veľké kráľovstvo a bohatstva kopec a nie len to, najdôležitejšie pre kráľa bolo to, že sa jeho ľud mal dobre. Jeho ľud mu za to nosil všelijaké dary, ktoré vyrobil a velebil ho za jeho štedrosť a láskavosť. Vždy každému pomohol.
Čítať ďalej →Barborka bola veľmi šikovné dievčatko. Najviac však ľúbila maminke pomáhať v kuchyni. Keď sa práve neučila, nehrala na záhrade či v izbičke, našli ste ju práve v kuchyni pri maminke. Tam spolu varili či piekli všelijaké dobroty.
Čítať ďalej →Malá Julka a jej mladší braček Filipko sa chystali do postieľky. Mesiačik na oblohe sa už škeril na deti a hviezdičky ich posielali do teplej postele. „Umyť zúbky, dať si teplé pyžamko a spinkať!“ zvolala maminka po tom, čo sa jej detičky okúpali. Julka si sama umyla zúbky, učesala orieškové vlásky a vybrala sa už v poníkovom pyžamku do postele. Bola veľmi šikovná. Jej braček bol mladší a s obliekaním pyžamka mu musela ešte trošku pomôcť maminka.
Čítať ďalej →Milé deti, určite si spomínate na príbeh o bojazlivom oslíkovi Sivíkovi, ktorý sa všetkého bál. Žil na veľkej farme, kde si ho však všetci doberali, pretože bol veľmi maličký! Hlavne jeden veľký oslík. Jedného večera prišla veľká búrka a nebo sa zatiahlo čiernou plachtou. Blesky šľahali okolo farmy jedna radosť a malý oslík Sivík sa triasol vo svojej stodole od strachu ako osika.
Čítať ďalej →Bol raz jeden malý oslík, ktorý sa všetkého bál. Žil na veľkej farme, kde však veľa kamarátov nemal. Volal sa Sivík, pretože bol celý sivý ako tie tmavé mraky, ktoré sa na nás škaredo mračia keď prší. Malý oslík Sivík však cítil, že na farmu nezapadá. Cítil, že vo veľkom svete ho čakajú ešte nové dobrodružstvá či skutoční priatelia. Veril, že jedného dňa svoj strach prekoná.
Čítať ďalej →Kedysi dávno, žil jeden mladý chlapec menom Matúš, ktorý pracoval ako obuvník. Bolo to úctyhodné remeslo a v ich rodine bol obuvníkom každý. Tak ako aj jeho otec, tak aj mladý Matúš si toto povolanie vážil a tvrdo pracoval. Matúš bol chlapec s dobrým srdcom, i keď jeho otec bol na neho veľmi prísny a veľakrát musel pracovať tvrdo do noci. Ich obuvníctvo bolo preto po okolí vychýrené, i keď dukátov nazvyš nemali.
Čítať ďalej →