To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Čítať ďalej →
Existuje mesto, v ktorom jazdí obrovské množstvo vlakov. Také obrovské, že sa koľaje nachádzajú po celom meste. Vlaky tam jazdia krížom krážom. Cez hory a kopce, cez údolia a okolo lúk. Rozvážajú náklady, prevážajú ľudí a riadia celú mestskú dopravu. Každý vlak presne vie, kam má ísť a o koľkej hodine. Nikdy sa žiadny nemešká. Vždy tomu ale tak nebolo.
Čítať ďalej →
Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Čítať ďalej →V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Čítať ďalej →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Čítať ďalej →Jeden malý komár si poletoval krajinou. Najradšej lietal nad hladinami rybníkov, v ktorých sa mohol pozerať na svoj odraz. Tento komár bol veľmi namyslený. Keď letel okolo muchy, ktorá si lebedila v tieni, načechral si sosák a tých pár chlpov na hlave.
Čítať ďalej →S príchodom jari sa v prírode dejú veľké veci. Prebúdzajú sa kvety, stromy sa začnú zelenať a medzi zvieratkami sa rodia mláďatá. Jedno také zvieracie mláďa sa narodilo aj v našej zoo. Na svet prišiel malý hrošík. Bola to veľká udalosť a všetky zvieratá v zoologickej záhrade mali ohromnú radosť. Aj ošetrovatelia sa z toho tešili.
Čítať ďalej →Keď príde noc, na nebi sa ukáže polmesiac a okolo neho začnú preblikovať hviezdičky. Niektoré svietia viac, iné menej. Všetky ale krásne zdobia čiernu oblohu. Keď sa poriadne zadívaš na mesiac, môžeš zahliadnuť, ako na ňom niekto sedí. Je to škriatok Driemko. Vysedáva si na mesiaci a nožičkami si hojdá vo vzduchu. Jeho nebesky strieborný kabátik sa na čiernej oblohe krásne leskne a trblietavé vlásky vejú vo vetre.
Čítať ďalej →Bol horúci letný deň. Vrana lietala po kraji, práve sa vracala domov a bolo jej veľmi teplo. Do jej čierneho peria sa opieralo poludňajšie slnko a vrana čoskoro dostala smäd. Hľadala vodu, ale nikde nič nevidela. Počas dlhého úmorného leta bolo všade vody málo. Až tu náhle sa niečo zablyslo. Žeby voda?
Čítať ďalej →V ďalekej divočine žila rodina levov. Mamička levica, otec lev a dve levíčatá. Boli to chlapci. Každý bol úplne iný, aj keď sa obaja narodili v ten istý deň. Jedno levíča bolo hravé, divoké a snažilo sa všetko naučiť. Stále sa držalo svojej mamy a pozorovalo ju, ako loví, ako ich stráži a aká je odvážna. To druhé levíča bolo neuveriteľne lenivé. Len spalo, váľalo sa a čakalo, až mu mama levica prinesie niečo na jedenie.
Čítať ďalej →