To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Continue reading →
Existuje mesto, v ktorom jazdí obrovské množstvo vlakov. Také obrovské, že sa koľaje nachádzajú po celom meste. Vlaky tam jazdia krížom krážom. Cez hory a kopce, cez údolia a okolo lúk. Rozvážajú náklady, prevážajú ľudí a riadia celú mestskú dopravu. Každý vlak presne vie, kam má ísť a o koľkej hodine. Nikdy sa žiadny nemešká. Vždy tomu ale tak nebolo.
Continue reading →
Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Continue reading →V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Continue reading →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Continue reading →Jeden malý komár si poletoval krajinou. Najradšej lietal nad hladinami rybníkov, v ktorých sa mohol pozerať na svoj odraz. Tento komár bol veľmi namyslený. Keď letel okolo muchy, ktorá si lebedila v tieni, načechral si sosák a tých pár chlpov na hlave.
Continue reading →S príchodom jari sa v prírode dejú veľké veci. Prebúdzajú sa kvety, stromy sa začnú zelenať a medzi zvieratkami sa rodia mláďatá. Jedno také zvieracie mláďa sa narodilo aj v našej zoo. Na svet prišiel malý hrošík. Bola to veľká udalosť a všetky zvieratá v zoologickej záhrade mali ohromnú radosť. Aj ošetrovatelia sa z toho tešili.
Continue reading →Bol horúci letný deň. Vrana lietala po kraji, práve sa vracala domov a bolo jej veľmi teplo. Do jej čierneho peria sa opieralo poludňajšie slnko a vrana čoskoro dostala smäd. Hľadala vodu, ale nikde nič nevidela. Počas dlhého úmorného leta bolo všade vody málo. Až tu náhle sa niečo zablyslo. Žeby voda?
Continue reading →V ďalekej divočine žila rodina levov. Mamička levica, otec lev a dve levíčatá. Boli to chlapci. Každý bol úplne iný, aj keď sa obaja narodili v ten istý deň. Jedno levíča bolo hravé, divoké a snažilo sa všetko naučiť. Stále sa držalo svojej mamy a pozorovalo ju, ako loví, ako ich stráži a aká je odvážna. To druhé levíča bolo neuveriteľne lenivé. Len spalo, váľalo sa a čakalo, až mu mama levica prinesie niečo na jedenie.
Continue reading →Orlík bolo malé vyhliadkové lietadlo. Lietalo si krížom krážom po oblohe. Robilo premety, točilo sa do všetkých strán a ukazovalo tie najlepšie kaskadérske kúsky. Bolo celé žlté ako slniečko a na jeho krídlach sa pýšil krásne namaľovaný orol. Preto sa mu hovorilo Orlík.
Continue reading →