Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Stalo sa to v jeden chladný januárový deň. Marek kráčal s mamou po zasneženom parku a tešil sa na to, kedy bude konečne doma v teple. Zrazu začul tiché kňučanie. Zastavil mamu a spoločne sa pozreli pod jednu z lavičiek neďaleko. Bolo tam malé šteniatko.
Čítať ďalej →
Na dvore pred bytovkou sa hrali deti. Vodcom skupiny bol Peter, ktorý navrhol, aby deti postavili snehuliakov. Veľa snehuliakov. Aspoň desať. Celé mesto sa na nich bude chodiť pozerať. Deti súhlasili, a keďže bolo veľmi veľa snehu, pustili sa do stavania.
Čítať ďalej →
Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie, nech to stojí, čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Čítať ďalej →Lucka a Jakub dostali na Vianoce šteniatko. Malé, milé, zlaté, všetci sa z neho tešili, všetci ho obskakovali, kupovali mu hračky, nosili mu dobrôtky, mazlili sa s ním. Všetko bolo super, nik z rodiny nerátal, že by mohli byť so šteniatkom nejaké veľké problémy. Spoločne sa po Vianociach tešili aj na Silvestra.
Navarili si dobré jedlo, kúpili prskavky, usadili sa pri televízii a chystali sa sledovať sviatočne vysielanie. Po večeri, keď sa už vonku zotmelo, sa však z ulice začali ozývať výbuchy.
Čítať ďalej →Denis na Štedrý deň mame vždy usilovne pomáhal. S varením, s výzdobou, ale aj s prestieraním stola. Zaujímalo ho, prečo vždy prestierajú taniere a príbory pre štyroch, keď sú na Vianoce len traja. Mama, otec a on. Opýtal sa teda na to mamy. „Je to taký zvyk, Denisko. Na stole sa vždy necháva prázdny tanier pre prípad, že by prišiel nejaký pocestný, ktorý by nemal kde stráviť Štedrý večer.“
Čítať ďalej →Adam bol veľmi milý a dobrý chlapec. So všetkým doma pomáhal, bol dobrý a nenáročný, nikdy sa na nič nehneval. Len jedna vec ho trápila. Jeho meno. Adam mal totiž meniny 24. decembra, na Vianoce, a vtedy sa oslavovali Vianoce a nie je jeho sviatok. Nemal tortu ani darčeky ani žiadnu oslavu, ba dokonca si na neho nikto ani nespomenul. Rozhodol sa teda, že si zmení meno.
Čítať ďalej →V našom paneláku bývalo jedno dievčatko, volalo sa Elenka. S Elenkou som sa stretla pred jedným obchodom v polovici decembra. Pozerala sa do vyzdobeného výkladu a mračila sa. Keď som sa jej opýtala, prečo sa mračí, odpovedala mi, že ona Vianoce neoslavuje. Neoslavovať Vianoce? A to sa dá? To sa môže? Prečo?
Čítať ďalej →Siedmaci chodili každoročne na lyžiarsky výcvik. Všetci sa na to tešili. Celý týždeň budú bývať na horskej chate a celé dni budú lyžovať. Žiadne učenie, žiadne úlohy! Všetci, naozaj všetci sa tešili. Až na Jožka. Jožko sa bál, pretože nevedel lyžovať. A bála sa aj mama, otec, starká, ba aj jeho sestra. Všetci sa báli, že Jožko príde s dolámanou nohou. Pred odchodom ho neustále napomínali, radili mu, ľutovali ho a prehovárali ho, aby zostal doma. Jožko však neustúpil. Pôjde a uvidí sa. Hádam prežije.
Čítať ďalej →Tomáš so svojimi tromi súrodencami jazdil každý rok tesne pred Vianocami k babke. Spoločne si sadli k piecke, lúskali oriešky a rozprávali sa. Rozprávala ale hlavne babka. O tom, ako trávila Vianoce ona v čase, keď bola ešte mladá.
Čítať ďalej →