Všetci školáci určite ocenia rozprávky o škole. Môžu v nej zažívať dobrodružstvá z dobre známeho miesta. V škole predsa okrem učenia čakajú aj kamaráti, zábava a spoločné dobrodružstvá. Školské rozprávky nezabúdajú ani na darebákov, ale možno sa za nich prihovorí školník, keď mu potom budú pomáhať. Jednoducho aj rozprávky o škole majú dobré konce a rovnako ako v škole sa v nich niečo naučíte.
Miško z 1.A si stále nevedel zvyknúť na školu. Páčilo sa mu tam, to je pravda, stále sa však nevedel orientovať v takej veľkej budove. Vždy sa stratil. Išiel do telocvične a ocitol sa v dielňach. Išiel do jedálne a skončil v riaditeľni. Hľadal pani učiteľku a našiel školníka. Ani do svojej triedy poriadne netrafil. Celý bol dopletený! Do školy si nosil zlé učebnice a pravidelne si zabúdal aj desiatu. A jedného dňa stratil dokonca aj papučky.
Čítať ďalej →
V škole mali deti zo všetkých najradšej pani kuchárku. Všetci ju svorne volali teta Valika a zdravili sa jej nielen v škole, ale aj vtedy, keď ju stretli v meste.
Čítať ďalej →
Hoci už prvý mesiac v škole prešiel, pani učiteľka v 1.C mala jeden veľký problém. Ten problém bol Ferko. Ferko bol celkom milý chlapec. Dokonca sa aj dobre učil. Písmenko A vedel napísať najkrajšie z celej triedy.
Čítať ďalej →V škole bola jedna osoba, ktorej sa deti veľmi báli. Bol to pán školník. Ten sa vždy tváril nahnevane a zamračene. Nikdy sa na nikoho neusmial a nikdy pre nikoho nemal milé slovo. Dokonca aj pani riaditeľka sa ho bála a oblúkom sa mu vyhýbala.
Čítať ďalej →V škole na Malinovej ulici sa čoskoro konal Halloween. A to znamená, že celá škola bola prezlečená do hrozivého šatu. A dievčatko menom Sára sa už nevedela dočkať! Tešila sa na párty v jej triede, kde sa ona aj jej spolužiaci prezlečú za strašidlá či hrozivé monštrá.
Čítať ďalej →V jednej peknej dedinke jazdí školský autobus. Je farebný a šoféruje ho veselý vodič. Keď ide, vyzerá to, akoby sa celý triasol. To preto, že vezie všetky deti z celej dediny. Tie si stále štebotajú a smejú sa a neusedia na jednom mieste, ale vodičovi to nevadí.
Čítať ďalej →Ďaleko odtiaľto bola rozprávková dedina. Deti, ktoré v nej žili, chodili do čarovnej školy. Mala biele steny a na vrchu ju zdobila červená strecha. Keď svietilo slnko, lúče prenikali do tried cez hnedé drevené okná, a hoci vyzerala ako každá iná škola, deti do nej chodili veľmi rady. Vedeli, čo ju robí čarovnou.
Čítať ďalej →V septembri začína veľa detí chodiť do škôlky. Pre mnoho z nich je to niečo nové. Sú tam noví kamaráti, nové dospelé pani učiteľky, nové hry, nové jedlá aj nové pravidlá. Do jednej takej škôlky začal chodiť Vojto. Neposedný chlapec, ktorý stále niečo vymýšľal a nechcelo sa mu veľmi počúvať. Už keď prišiel prvý deň do škôlky, tak pani učiteľka na jeho šibalských očiach videla, že to bude nezbedník. Bol to dobrý chlapec, ale nevydržal stáť na jednom mieste a príkazy pani učiteľky akoby nepočul.
Čítať ďalej →Filip bol malý neposedný chlapec. Chodil do prvej triedy a škola ho vôbec nebavila. Nechcel sa učiť. Nebavil ho český jazyk, pretože nerád čítal. Nebavila ho matematika, pretože nerád počítal. Výtvarné alebo pracovné činnosti boli pre neho utrpením. Pani učiteľka aj rodičia už nevedeli, čo s ním majú robiť. Raz sa ale v škole prihodilo niečo, čo Filipa presvedčilo, že je dôležité vedieť čítať, poznať čísla, a dokonca vedieť aj niečo vyrobiť.
Čítať ďalej →Miška chodila do 8.C. Blížil sa Halloween a pani učiteľka vyhlásila súťaž o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu. Deti si mali v piatok doniesť tekvice a spoločne s rodičmi ju v škole po vyučovaní vyrezať. Miška sa veľmi tešila, lebo to bola jedna z mála príležitosti, keď ocko a mama nebudú v práci a budú spoločne tráviť čas. Otec už v pondelok kúpil nádhernú tekvicu a odložil ju do pivnice, kde mala tekvica počkať do piatku.
Čítať ďalej →