Maruška P.

Keď ráno vyjde slnko a osvieti nám celú zem, na oblohe sa objaví niečo zvláštne. Na oblohe pláva malý obláčik, nadýchaný ako obláčik a vyzerá ako cukrová vata. Ostatné oblaky sú biele alebo modré, ale tento má ružovkastú farbu. To preto, že je čarovný. Sedia na ňom dve rozprávkové postavičky. Sú to víly. Jedna sa volá Dobromilka a druhá sa volá Dobrovilka.

Fanynka bola zvláštne dievčatko. Žila medzi strašidlami a sama bola malým roztomilým strašidielkom. Ryšavé vlasy mala vždy úplne rozstrapatené, tvár špinavú a jej oblečenie vyzeralo ako zošité z najrôznejších pestrofarebných kúskov oblečenia. Na prvý pohľad bolo vidieť, že nie je ako ostatné deti.

Pri veľkom jazere na úplnej samote stála krásna chalúpka, ktorá bola iná ako ostatné. Každá jej stena bola pomaľovaná krásnymi obrazy v úplne nezvyčajných farbách.

V jednej peknej dedinke jazdí školský autobus. Je farebný a šoféruje ho veselý vodič. Keď ide, vyzerá to, akoby sa celý triasol. To preto, že vezie všetky deti z celej dediny. Tie si stále štebotajú a smejú sa a neusedia na jednom mieste, ale vodičovi to nevadí.

Ďaleko za mestom, až tam, kde neboli žiadne domy ani budovy, stála studňa. Bola veľmi hlboká. Voda v nej bola krásne čistá. Na okraji tej studne viselo vedro. Dalo sa spustiť dolu a každý, kto chcel, si mohol nabrať vodu a napiť sa. Nebola to však obyčajná voda. Ani studňa nebola obyčajná. Bola to studňa prianí a odpovedí.

V zelenom údolí stála malá budova. Bol to malý domček s bielymi oknami a balkónom plným kvetov. Žila v ňom Moly. Bolo to dobré, ale veľmi lenivé dievča. Jej kučeravé vlasy boli vždy zamotané, pretože bola príliš lenivá na to, aby ich učesala.