Maruška P.

Uprostred hlbokého lesa bolo zvláštne obydlie. Bolo postavené v korune stromu, takže ho málokto videl. Býval v ňom lúpežník Karlos. Bol dobrý. Na okoloidúcich skôr len dohliadal, a lúpil len tých, ktorí mali nadbytok peňazí, ale nechceli sa rozdeliť a sebecky si svoje bohatstvo schovávali pre seba.

Na kraji jednej dediny stál malý krásny domček. Každý deň sa z neho linula nádherná vôňa. Bola taká lahodná, že snáď bola aj kúzelná. Bola to vôňa zákuskov a tortičiek. Ten domček mal fialovú strechu a bol celý ružový. Vyzeral ako jedna veľká lentilka.

V celom meste šli už všetci dávno spať. Bola hlboká noc. Žiadne svetlá v oknách nesvietili. Na nebi sa len trblietali hviezdy a húpal sa mesiac. Ale predsa len bol niekto hore! Na vrchnom poschodí jedného domu v detskej izbičke. Kdeže deti, tie už dávno spali. Ten niekto stál pri okne izbičky a bdel. Plyšový medvedík.

V ďalekej dedine stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko s huňatým psíkom. Volala sa Janka. Čiernovlasé dievčatko s hnedými očami a krásnym úsmevom. Lenže práve teraz bola smutná. Stála na chodníku pred svojím domčekom a v ruke držala vodítko pre svojho psíka. Ten verne sedel vedľa nej. Obaja sa pozerali na dom a tvárili sa posmutnelo.

V ďalekej krajine bol jeden ostrov. Okolo neho bolo široko ďaleko len more. Jeho vlny narážali na skaly, ktoré sa týčili z jednej strany ostrova. Na druhej sa rozliehala pláž. Pod skalami bola voda veľmi hlboká a v tej hĺbke to žilo. Mali tam domov žraloky. V hlbinách mora a vo vlnách sa veľmi radi preháňali. Schovávali sa do skál a plávali medzi vlnami. Na ostrove žilo aj niekoľko ľudí. Kúpať sa chodili na pláž, ale k druhej strane ostrova sa nikdy nikto nepribližoval. Všetci obyvatelia ostrova mali strach zo žralokov. Raz sa ale stalo niečo, čo ich názor zmenilo.