Maruška P.

Škriatok Hopsalín bol malý mužíček so strapatými vlasmi a širokým roztomilým úsmevom. Nosil zelený kabátik, červené nohavice a zelený klobúčik. Chodil si po svete, hopsal si do kroku a spieval. Alebo si vždy aspoň hmkal.  Bol to taký veľmi veselý malý chlapík. Pretože sa stále usmieval, nemal rád, keď mal niekto okolo zlú náladu. Len čo stretol niekoho, kto bol smutný alebo mal nejaké trápenie, snažil sa ho zo všetkých síl rozveseliť.

Celé mesto už šlo spať, len v jednom okne sa ešte mihotalo malé svetielko. Bola to izbička v podkroví. Pod perinou bol schovaný malý chlapec, ktorý sa volal Čestmír. Svietil si baterkou na knižku a čítal si. Už mal dávno spať. Mal rád knižky a tak rád si čítal, že sa od nich nemohol odtrhnúť.

Na rozľahlej lúke plnej kvetov ležali dve deti. Dievčatko Klára a chlapec Oliver. Klárka bola roztomilá dievčina so zelenými očami ako mačka a svetlými vláskami. Oliver bol jej najlepší kamarát s rozstrapatenými vlasmi a veľkými očami.  Všetko robili spoločne. Už si ani nepamätali, že by niekedy boli jeden bez druhého.

Uprostred jedného hlbokého lesa bol malý rybníček. Vedľa neho sa týčila skala, ktorá bola obrastená hustým papradím. Za týmto papradím sa schovávalo obrovské tajomstvo.

V jednej ďalekej cudzej krajine úplne na samote stálo malé stavanie. Bol to starší domček. Mal červenú strechu, veľké staré okná, ktoré vŕzgali, a bol úplne celý drevený. Bývali v ňom babička, starý otec a ich vnúčik.

Uprostred jedného hlbokého lesa stál starý mohutný dub. Mal nádhernú korunu a svojimi listami sa mohol široko ďaleko chváliť. Jeho kmeň bol taký obrovský, že by ho neobjalo ani desať dospelákov. Stál tu už niekoľko rokov. A pretože bol taký starý, bol to aj ten najmúdrejší strom v lese.

Ďaleko odtiaľ je pekná malá dedina. Stojí tam niekoľko domčekov s farebnými strechami, rastie tam pár stromov a množstvo kvetov. Okolo tejto dediny tečie malá rieka. Vyzerá ako každá iná, ale málokto vie, že táto rieka je domovom pre riečne škriatkov. Svoje malé domčeky majú ukryté všade pozdĺž rieky. Sú to také malé komôrky a chodbičky vyhrabané pod brehom.

Tonda býval blízko lesa. Mal kučeravé hnedé vlasy. Krútili sa mu do všetkých strán. Ruky mal neustále špinavé, oblečenie potrhané a na tvári sa mu málokedy objavil úsmev. Bol to taký zamračený frfľoš. Skoro nič mu neurobilo radosť a čo mohol, zničil alebo zašpinil.

V krásnej drevenej chalúpke pri lese žil chlapec, ktorý sa volal Tadeáš. V domčeku býval so svojimi rodičmi. Vyzeral ako pekný nezbedník a tiež to nezbedník bol. Neposedel ani minútu na jednom mieste. Nikdy nedokázal sedieť na stoličke a na chvíľu dávať pozor.