V ďalekej dedine stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko s huňatým psíkom. Volala sa Janka. Čiernovlasé dievčatko s hnedými očami a krásnym úsmevom. Lenže práve teraz bola smutná. Stála na chodníku pred svojím domčekom a v ruke držala vodítko pre svojho psíka. Ten verne sedel vedľa nej. Obaja sa pozerali na dom a tvárili sa posmutnelo.
Čítať ďalej →
V ďalekej krajine bol jeden ostrov. Okolo neho bolo široko ďaleko len more. Jeho vlny narážali na skaly, ktoré sa týčili z jednej strany ostrova. Na druhej sa rozliehala pláž. Pod skalami bola voda veľmi hlboká a v tej hĺbke to žilo. Mali tam domov žraloky. V hlbinách mora a vo vlnách sa veľmi radi preháňali. Schovávali sa do skál a plávali medzi vlnami. Na ostrove žilo aj niekoľko ľudí. Kúpať sa chodili na pláž, ale k druhej strane ostrova sa nikdy nikto nepribližoval. Všetci obyvatelia ostrova mali strach zo žralokov. Raz sa ale stalo niečo, čo ich názor zmenilo.
Čítať ďalej →
Za lesom stál veľký mlyn. Jeho mlynárske koleso sa stále otáčalo a pán mlynár s pani mlynárovou, ktorí tam bývali, vyrábali múku pre celú dedinu. Vedľa mlyna bol rybník. Jeho hladina sa trblietala do ďaleka. Sem tam z neho šplechla voda a objavila sa bublinka, pretože rybník bol plný kaprov.
Čítať ďalej →
Filip bol malý neposedný chlapec. Chodil do prvej triedy a škola ho vôbec nebavila. Nechcel sa učiť. Nebavil ho český jazyk, pretože nerád čítal. Nebavila ho matematika, pretože nerád počítal. Výtvarné alebo pracovné činnosti boli pre neho utrpením. Pani učiteľka aj rodičia už nevedeli, čo s ním majú robiť. Raz sa ale v škole prihodilo niečo, čo Filipa presvedčilo, že je dôležité vedieť čítať, poznať čísla, a dokonca vedieť aj niečo vyrobiť.
Čítať ďalej →Škriatok Hopsalín bol malý mužíček so strapatými vlasmi a širokým roztomilým úsmevom. Nosil zelený kabátik, červené nohavice a zelený klobúčik. Chodil si po svete, hopsal si do kroku a spieval. Alebo si vždy aspoň hmkal. Bol to taký veľmi veselý malý chlapík. Pretože sa stále usmieval, nemal rád, keď mal niekto okolo zlú náladu. Len čo stretol niekoho, kto bol smutný alebo mal nejaké trápenie, snažil sa ho zo všetkých síl rozveseliť.
Čítať ďalej →Celé mesto už šlo spať, len v jednom okne sa ešte mihotalo malé svetielko. Bola to izbička v podkroví. Pod perinou bol schovaný malý chlapec, ktorý sa volal Čestmír. Svietil si baterkou na knižku a čítal si. Už mal dávno spať. Mal rád knižky a tak rád si čítal, že sa od nich nemohol odtrhnúť.
Čítať ďalej →Na rozľahlej lúke plnej kvetov ležali dve deti. Dievčatko Klára a chlapec Oliver. Klárka bola roztomilá dievčina so zelenými očami ako mačka a svetlými vláskami. Oliver bol jej najlepší kamarát s rozstrapatenými vlasmi a veľkými očami. Všetko robili spoločne. Už si ani nepamätali, že by niekedy boli jeden bez druhého.
Čítať ďalej →Uprostred jedného hlbokého lesa bol malý rybníček. Vedľa neho sa týčila skala, ktorá bola obrastená hustým papradím. Za týmto papradím sa schovávalo obrovské tajomstvo.
Čítať ďalej →V jednej ďalekej cudzej krajine úplne na samote stálo malé stavanie. Bol to starší domček. Mal červenú strechu, veľké staré okná, ktoré vŕzgali, a bol úplne celý drevený. Bývali v ňom babička, starý otec a ich vnúčik.
Čítať ďalej →Uprostred jedného hlbokého lesa stál starý mohutný dub. Mal nádhernú korunu a svojimi listami sa mohol široko ďaleko chváliť. Jeho kmeň bol taký obrovský, že by ho neobjalo ani desať dospelákov. Stál tu už niekoľko rokov. A pretože bol taký starý, bol to aj ten najmúdrejší strom v lese.
Čítať ďalej →