Vo vysokých skalách žil drak. Bol obrovský. Mal veľkú papuľu a v nej plno ostrých zubov. Jeho chvost bol dlhý a silný. Keď sa s ním oháňal a pri tom chodil, vyzeralo to, ako keby bolo zemetrasenie. Tento drak bol ale ešte v niečom iný.
Continue reading →
V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.
Continue reading →
Na konci mesta stál vysoký panelákový dom. Mal niekoľko poschodí. V tom najvyššom, ôsmom poschodí bolo ale niečo iné. Okná na tomto poschodí zdobili krásne farebné záclony. Pri každom záblesku slnečného svetla sa trblietali na všetky strany. Občas sa zdalo, že sa v týchto oknách objavujú blesky a zvláštne svetielkujúce farby. Kto tam žil? Žilo tam mladé dievča menom Peťa. Ale nebolo to len tak hocijaké dievča. Bola to dobrá a láskavá čarodejnica.
Continue reading →
Za siedmimi riekami a siedmimi horami stálo malé kráľovstvo. Obklopovalo ho niekoľko hustých lesov. Žil v ňom múdry kráľ a jeho kráľovná. Spolu s nimi tam žila aj ich dcéra. Roztomilá princezná menom Alžbeta. Ale nebola to obyčajná princezná. Bola iná.
Continue reading →Vo vysokých horách nad čiernym údolím bývala skupina orlov. Mali hniezda blízko seba. Všetko robili spoločne. Lietali nad čiernym údolím vždy v skupine. Nikdy sa neoddeľovali. Hovorili si neporaziteľní.
Continue reading →Dianka bola milé mladé dievča. Vždy sa usmievala ako slniečko. Bola vyššia, dlhé blond vlasy mala vždy zopnuté do chvosta a keď sa usmiala, rozžiarili sa jej aj oči. Veľmi rada hrala na gitare. A bola v tom aj veľmi dobrá. Vymýšľala si vlastné piesne a potom ich hrala a spievala. Mala ešte jednu záľubu. Milovala vláčiky. Jej najväčším želaním bolo, aby mohla cestovať vlakom niekam ďaleko a hrať ľuďom svoje piesne na gitare. Urobiť nimi niekomu radosť a zároveň vidieť nové miesta. Ale to bolo len jej želanie.
Continue reading →V hlbokom oceáne, až na samom dne, rástli nádherné koraly. Boli to také pestrofarebné rastliny. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Boli červené, žlté, zelené a oranžové. Rôzne sa vlnili vo vode. podľa toho, kam smeroval prúd. Tieto koraly boli domovom niekoľkých malých rýb. Ale aj množstva mušlí. Schovávali sa v nich pred rôznymi rybármi a potápačmi. Skrývali sa tam pretože sa starali o niečo vzácne. Každá mušľa mala v sebe krásnu perlu. Bielu ako sneh.
Continue reading →Okolo malého rozprávkového mestečka viedla cesta. Jazdili po nej veľké i malé autá. Niektoré nákladné autá rozvážali tovar a iné menšie autá vozili ľudí do práce. V tomto rozprávkovom mestečku boli ľudia a autá priatelia. Navzájom si pomáhali. Autá odvážali ľudí tam, kam potrebovali, a ľudia sa o autá dobre starali.
Continue reading →Na odľahlom mieste za hlbokým lesom stála farma. Okolo nej sa rozprestierali veľké polia. Pestovali sa na nich zemiaky a kukurica. Na tejto farme žilo niekoľko zvierat. V stodole boli ovce, pri búde strážil veľký pes, v stajniach boli kone a po dvore pobehovali sliepky a kačice.
Continue reading →V rozprávkovej ríši, celkom ďaleko od nás ľudí, existuje jedna zvláštna krajina. Je to miesto plné záhad a tajomstiev. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie aký a nikto nevie kde. Je dobre ukrytý a cesta k nemu nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ho pokúšalo nájsť. Vrátili sa však s prázdnymi rukami.
Continue reading →