V rozprávkovej ríši, celkom ďaleko od nás ľudí, existuje jedna zvláštna krajina. Je to miesto plné záhad a tajomstiev. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie aký a nikto nevie kde. Je dobre ukrytý a cesta k nemu nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ho pokúšalo nájsť. Vrátili sa však s prázdnymi rukami.
Čítať ďalej →
Patrik bol chlapec z malého mesta. Žil v útulnom dome so svojím otcom. Vedľa domu mali veľkú garáž a nad garážou visel nápis: „Najlepší automechanik v meste“. Patrikov otec v garáži opravoval autá. Chodili k nemu ľudia z celého okolia so svojimi autami, pretože otecko vedel opraviť takmer úplne všetko. Patrik vždy sledoval svojho otca pri práci. Učil sa od neho. Aj keď bol eštel len malý chlapec, bol veľmi šikovný a dokázal si veľa vecí na autách opraviť sám.
Čítať ďalej →
Zima sa skončila. Všade začala rásť zelená tráva, na lúkach rozkvitali kvety. Slniečko hrialo čoraz viac a viac. V škôlke za oknom sedela Terezka, dievčatko s plavými vlasmi, ružovými líčkami a modrými očami ako studničky. Svojím milým úsmevom vždy rozveselila všetky deti v škôlke. Ale v poslednom čase sa veľmi nesmiala a dnes už vôbec nie. Smutne sa pozerala von oknom, hlavu mala podopretú rukami a oči úplne sklenené, akoby sa jej chcelo plakať.
Čítať ďalej →
„Vetvičku za vetvičkou, konárik za konárikom,“ pospevoval si bocian, ktorý lietal na nebi. Bola jar a tento bocian bez prestania prilietaval k opustenému komínu a potom zase späť do blízkeho lesa. Nosil si postupne vetvičky a skladal ich na vrchol komína. Staval si tam z nich hniezdo.
Čítať ďalej →Divoké psy boli zvieratá, ktoré žili ďaleko od ľudí. Žili v lesoch, kde mali svoje brlohy. Žili vo svorkách. To znamená, že ich bolo vždy viac, ako väčšia psia rodina. Nikdy si nevšímali ľudí. Nechodili k nim do mesta. Až do jedného osudového dňa, keď sa všetko zmenilo.
Čítať ďalej →Každé ráno prechádzala naším mestom dodávka. Vždy bola pekne čistá, umytá a dodržiavala pravidlá. Nerobila žiadny hluk. Jazdila ticho a usporiadane. Rozvážala po meste dobroty. Skoro ráno odchádzala ďaleko za mesto. Tam, kde to nikto nepoznal. Nechala sa naložiť ovocím a zeleninou a potom sa vracala do nášho mesta. Tu jedlo rozvážala do rôznych stánkov, kam chodili ľudia nakupovať. Dodávku riadil jeden vodič. Ale nebol to len taký hocijaký vodič.
Čítať ďalej →Za lesom na veľkom zamrznutom rybníku sa v zime odohrala jedna veľká udalosť. Dôležitý hokejový zápas. Proti sebe nastúpili dve zaujímavé družstvá. Na jednej strane boli líšky a na druhej medvede. Všetci usilovne trénovali. Učili sa prihrávať, rýchlo korčuľovať a otáčať sa. Keď nastal veľký deň zápasu, všetky lesné zvieratká si posadali okolo rybníka. Niektoré mali veľké cedule s nápisom: „Líšky do toho“. Iné mali oblečené tričká s medveďami. Každý povzbudzoval niekoho iného.
Čítať ďalej →Zelenina je zdravá, hovorí snáď každý dospelý. Čo ak si ale aj so zeleninou donesieš z obchodu malé zvieratko? To sa nedávno stalo Karolínke. Jej mamička išla nakúpiť do obchodu. Samozrejme hlavne veľa zeleniny, aby bola Karolínka zdravá a silná.
Čítať ďalej →Vítek bol chlapec, ktorý miloval dobrodružstvo. Staval si skrýše medzi stromami, v lese viazal laná a hojdal sa na nich a v zime si staval iglú, aby sa v ňom mohol hrať na eskimákov. Stále niečo vymýšľal a jeho fantázia nemala hraníc. Jedného dňa však zažil skutočné dobrodružstvo.
Čítať ďalej →Ďaleko za našou dedinou bola pretekárska dráha. Každý rok sa tam konali automobilové preteky. Jazdili tam tie najlepšie pretekárske autá, aké kto kedy videl. Ich rýchlosť bola neuveriteľná. Zakaždým sa na ne prišlo pozrieť veľa ľudí. Všetci sa pozerali a zo svojich sedadiel povzbudzovali svojich favoritov. V blízkosti pretekárskej dráhy stáli aj iné ako pretekárske autá. Bolo tam zaparkované menšie hasičské auto a sanitka. Ale to hasičské auto bolo veľmi smutné.
Čítať ďalej →