Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký. Jeho obrovský kmeň by neobjalo ani desať dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že zo zeme nebolo vidieť na jej koniec. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko škriatkov.
Continue reading →
V ďalekej krajine plnej cencúľov, sniežiku a chladu, žil v jednom malom snehobielom ligotavom iglu tučniačik menom Lupi. Každý deň sa hral v snehu či lovil v mori rybky, ktoré potom vo svojom ľadovom iglu sám spapal. Jediné čo Lupimu skutočne chýbalo bol kamarát. Síce žili pri ňom i iné tučniačiky, no s nimi si Lupi moc nerozumel, pretože bol iný. Chýbalo mu jedno krídlo a za to sa mu každý tučniak v okolí smial. A to predsa nie je pekné! Veď malý Lupi za to predsa nemohol! On sa narodil len s jedným krídlom, a práve preto bol jedinečný.
Continue reading →
Malý medvedík, ktorého všetci volali Mišo, sa prechádzal po lese. Brumkal si do kroku, občas poskakoval sem a tam, pozoroval veveričky na stromoch, a keď sa na lesnej ceste objavila veľký konár, odložil ho nabok. Tieto prechádzky mal veľmi rád. Kráčal svojím vlastným tempom. Niekedy si oddýchol v machu a vychutnával si príjemný pokoj, ktorý v lese bol. Jedného dňa, keď si Mišo počas takejto prechádzky sadol k stromu, niečo ho prekvapilo.
Continue reading →
Babka Maruška je najlepšia babka na celom svete. Vždy nosí krásne farebné moderné sukne, vlasy má hodvábne strieborné a vyčesané, ale najčarovnejší je na nej jej milý úsmev. Nikdy jej na tvári nechýba. A aj keď je o dosť staršia ako všetci ostatní, je s ňou nesmierna sranda.
Continue reading →Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Continue reading →Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Continue reading →Ďaleko za našou dedinou bolo malé letisko. Boli tam dve lietadlá. Jedno bolo modré a druhé zelené. Každý, kto ich poznal, ich vždy volal Modráčik a Zelenáčik. Boli to menšie lietadlá. Cez deň s nimi mohli ľudia lietať, ak chceli vyhliadkový let. Nastúpili do nich a lietadlá ich niesli od dediny k dedine, od mesta k mestu, skrátka po celej oblohe. Bolo to krásne. V noci však lietadielka žili iným životom.
Continue reading →V škole na Malinovej ulici sa čoskoro konal Halloween. A to znamená, že celá škola bola prezlečená do hrozivého šatu. A dievčatko menom Sára sa už nevedela dočkať! Tešila sa na párty v jej triede, kde sa ona aj jej spolužiaci prezlečú za strašidlá či hrozivé monštrá.
Continue reading →Príbeh, ktorý ti budem rozprávať, sa stal už veľmi dávno. Vtedy žilo na Zemi ešte niekoľko drakov. Nebolo ich už veľa, ale niekoľko ich tu ešte bolo. Žili pokojne na zemi a snažili sa, aby ich nikto nevidel. Ľudia väčšinou ani nevedeli, že existujú. Ľuďom sa neukazovali. Len občas ich niekto nečakane na chvíľku zahliadol.
Continue reading →Milé detičky, určite si spomínate na chlapčeka Janka, ktorý veľmi túžil mať nového priateľa – svojho vlastného psíka. Chlapček bol však neposedný a musel najskôr svojim rodičom dokázať, že on zodpovedný skutočne je! Začal sa poctivo do školy učiť, robiť si domáce úlohy a každý deň rodičom hravo pomáhal so všelijakými domácimi prácami!
Continue reading →