Poznáte prasiatka? To sú také zvieratá, ktoré zo všetkého najradšej žijú v blate. Nekúpu sa a stále sú špinavé. Ferko bol však výnimkou. Žil so svojou mamou a piatimi súrodencami a nebol spokojný s tým, ako sa jeho rodina správa. Celé dni sa vyvaľovali v blate. Špinu mali za ušami aj na nose. Okolo nich chodili ľudia i iné zvieratká a smiali sa im. Tu si Ferko povedal dosť. On sa bude kúpať.
Čítať ďalej →Ďaleko, až voľakde za červeným morom, býval kedysi mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. A ako povedal, tak aj urobil. Vybral sa on do sveta, no nedarilo sa mu najlepšie. Lebo takú, akú chcel, nemohol nájsť.
Čítať ďalej →
Do siedmej triedy nastúpila nová žiačka. Volala sa Lucka a prišla z veľkého mesta. Lucka sa nových spolužiakov hanbila, s nikým sa nechcela rozprávať, dokonca sedela sama v lavici. Zdalo sa jej, že sa s ňou nechce nikto kamarátiť, že sa jej všetci posmievajú. No opak bol pravdou. Ostatní sa jej hanbili tiež. Veď ona prišla z mesta! Má pekné oblečenie, najmodernejší mobil a býva v luxusnom dome. Mysleli si o nej, že je namyslená a pyšná, a tak sa s ňou nerozprávali.
Čítať ďalej →Tak ako každý večer, tak ani tento nebol výnimočný. Eliška si čítala knihu o lektvare, na ktorý sa už dlho pripravovala. „Neviem sa dočkať!“ natešene hovorila sestrám čarodejniciam. Sestry na ňu len pozerali a smiali sa, pretože si mysleli, že to nedokáže.
Čítať ďalej →
Keď sa kráľ Miloslav zobudil, ležal v podmorskom žalári. Nepamätal si nič, len veľkú búrku, ktorá sa strhla, a krásne dievča, ktoré ho prišlo varovať. „Keby som ju ešte raz videl, požiadal by som ju o ruku a zobral do svojho kráľovstva.“ Veril, že dievča sa vráti a pomôže mu presne tak, ako chcela na lodi.
Čítať ďalej →
Kráľovná mora mala dvanásť dcér. Tieto dcéry sedeli na brehu mora a spievali prekrásne pesničky, ktorými lákali námorníkov z celého sveta. Beda však! Keď námorníci otočili svoje lode a chceli plávať za peknými hlasmi, spustila sa morská búrka a všetky lode sa potopili. Jedna z dcér sa volala Linda. Bola pekná, milá a múdra, no nevedela to najdôležitejšie, nevedela pekne spievať. Ba čo viac, nevedela vôbec spievať. Vždy, keď spolu so sestrami trénovala, spievala falošne tak veľmi, že to všetkým naokolo trhalo uši.
Čítať ďalej →Katka sa veľmi chcela vedieť korčuľovať. V televízii sa pozerala na krasokorčuľovanie a nesnívala o ničom inom, len o tom, že sa to naučí a bude slávna korčuliarka, ako dievčatá v televízii. Boli tu však dva veľké problémy: Nebol ľad a ona nemala korčule. Veľmi sa tešila na zimu, vtedy zamrzlo jazero a chlapci tam chodili hrať hokej a ona, ona sa tam bude chodiť korčuľovať.
Čítať ďalej →Pamätáte si na Floriána? Áno, to bol ten drak, ktorý sa nechcel ženiť. Chcete vedieť, ako to s ním pokračovalo? Tak počúvajte! Floriána mama donútila, aby sa vybral za princeznou a odniesol ju do svojej jaskyne. Florián najskôr nesúhlasil, no nakoniec sa podvolil.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden dráčik, ktorého volali Florián. Tento dráčik si rástol a rástol, bol spokojný a šťastný a nič mu nechýbalo. Veľa jedol, spal a keď sa nudil, vyletel z jaskyne, v ktorej žil so svojou mamou, a preletel sa do susedného kráľovstva, kde vystrašil ľudí. Veľmi sa zabával na tom, ako pred ním ľudia utekali. Hneď mu to zlepšilo náladu, a tak sa spokojný mohol vrátiť do jaskyne a zase jesť a zase spať. Jeho mama dračica ale bola s takýmto Floriánovým životom nespokojná, a tak mu prikázala, že sa musí oženiť.
Čítať ďalej →Jeden otec mal troch synov, už dosť vyrastených. Dvaja starší sa dosť fintili, iba ten najmladší, zaváľaný, ufúľaný, ten sa len v peci váľal. Preto ho ani inak nenazvali, len Popolvár-Hnusná tvár.
Čítať ďalej →