Rozprávkozem

Odkedy mi mamička oznámila, že idem na víkend k starkej, nevedela som sa dočkať. Konečne totiž nastalo obdobie, kedy s babkou pečieme vianočné medovníčky. Tešila som sa, keď prekročím prah jej dverí a spolu sa pustíme do práce ako každé Vianoce.

Pred každými Vianocami Aničkina mama napiekla niekoľko druhov koláčikov, upratovala, pripravovala výzdobu po celom byte a dokonca brávala Aničku na prechádzky a na kopec za domom bobovať. Tento rok je však všetko inak. Celá rodina sa bude sťahovať. Anička strávi Vianoce s rodičmi a malým bratom Vilkom v novom veľkom dome na dedine.

Uprostred hlbokého lesa bolo zvláštne obydlie. Bolo postavené v korune stromu, takže ho málokto videl. Býval v ňom lúpežník Karlos. Bol dobrý. Na okoloidúcich skôr len dohliadal, a lúpil len tých, ktorí mali nadbytok peňazí, ale nechceli sa rozdeliť a sebecky si svoje bohatstvo schovávali pre seba.

Niečo ti poviem: Aj vianočné stromčeky majú škôlku. Čestné slovo, že majú. Iba nie takú škôlku, ako máte vy, malé detičky, kde sú dvere, hračky a pani učiteľky! Vianočné stromčeky majú škôlku v krásnej a zelenej hore. Pod modrým nebom. So slniečkom. S mrakmi. S dažďom. Aj so snehovými vločkam. Naozaj.

Na sviatok svätého Mikuláša bývajú väčšinou všetci veselí. Dokonca i dospelí sa tešia z tohto pekného sviatku. A tak tomu bolo aj tento rok. Len jeden jediný človiečik nebol šťastný. Ba pardon, nebol to ani človek. Bol to čert! Áno, presne tak. 

Nastal zmätok! Už len pár hodín a Mikuláš mal vyraziť na cesty, aby rozdal deťom darčeky. Tie dobré deti chcel Mikuláš ako každý rok obdarovať sladkosťami a ovocím a tie neposlušné uhlím a zemiakmi. Lenže tento rok Mikuláš nejako nestíhal a navyše balíčky neboli ešte stále roztriedené.