Rozprávky pre detičky na dobrú noc, pre malých aj veľkých. Vychutnajte si online detské rozprávky od rôznych autorov.
Neváhajte písať komentáre, posielať obrázky, zdieľať Rozpravkozem na sociálnych sieťach.
Vašo sa rozhodol, že tento rok už pôjde na šibačku sám. Je už predsa veľký chlapec. Veď už dočiahne na kľučku! Otec mu pomohol upliesť korbáč. Na Bielu sobotu, to je sobota pred veľkonočným pondelkom, kedy sa chodí šibať, si uviazal na korbáč bielu mašličku. Ostatné farebné mašličky si totiž vyšibe. Tak to rozprávala babička.
Čítať ďalej →
Vraví sa, že na Veľký piatok sa otvára zem a jej úkryty, v ktorých môžete nájsť poklad. Tak to rozprávala stará mama. A taký poklad sa vždy hodí, vravelo si dievčatko Elinka. Mamička s oteckom by mali radosť. Ocko by si mohol kúpiť to pekné auto, čo sa mu tak páči. A mamička tie nádherné šaty. A mne by určite kúpili tú mňaukaciu mačičku na baterky, ktorá je taká drahá.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno stál v našom malom meste zvláštny domček. Vyzeral inak ako ostatné. Mal vanilkovú farbu a namiesto strechy mal veľkú čerešňu. Celý dom vyzeral ako jeden veľký muffin. Každý deň sa z jeho okien šírila krásna vôňa, ktorá sa pomaly rozliehala po celom meste. Bola to vôňa rôznych lahôdok a chutných pochúťok. V tom domčeku totižto varili kmotričky kuchárky.
Čítať ďalej →
Vysoko v horách stála krásna drevená chalúpka. Takmer ju nebolo vidieť, pretože bola ukrytá za najväčšími stromami. Žila v nej stará mama Raduška. Ale nebola tam často sama. Jej vnučka Marienka za ňou chodila takmer stále. Prázdniny u babky mala rada, a tak tam bola častejšie ako doma. Vlastne tam takmer žila. Marienka bolo roztomilé dievčatko s kučeravými vlasmi. Bola odvážna a zvedavá a chcela všetko vedieť a všetko vyskúšať. Každý deň u babky Radušky zažívala nejaké dobrodružstvo.
Čítať ďalej →Bola raz jedna malá dedinka. Stálo v nej niekoľko domčekov. Boli blízko seba a tak v tej dedinke každý poznal každého. Všetci boli dobrí susedia a kamaráti, ale najlepšími kamarátmi boli dve deti.
Čítať ďalej →Kedysi dávno bola dlhá a krutá zima. Zimná víla čarovala cencúle, snehové vločky a studený vietor. Jar už ale dávno mala byť. Zvieratká vykukovali zo svojich skrýš a čudovali sa, že zima stále nekončí. Sledoval to aj vtáčik, ktorého deti celú zimu poctivo kŕmili. Mal ich za to veľmi rád. Vtáčik vyletel z hniezda, aby deťom jarne zaspieval, ale pesnička mu zmrzla pri zobáčiku. Jej prvé tóny ale predsa len stačili na to, aby prebudili jarnú vílu.
Čítať ďalej →Na kraji našej ulice stála škôlka. Chodili tam deti z celého mestečka. Tá škôlka vyzerala ako slniečko. Bola celá žltá. Mala modrú strechu ako nebo. V záhradke okolo nej boli kvety, mäkká vždy pokosená tráva a najlepšie drevené pieskovisko a preliezačky. Deti tam učili dve pani učiteľky.
Čítať ďalej →Milé deti, určite si spomínate na krásnu princeznú Améliu, ktorá sa snažila nájsť svoj talent. Chcela byť konečne v niečom šikovná a nápomocná ako pravé princezné. Hľadala ho nie len v kráľovskej kuchyni a telocvični kde sa učila šermovať, ale dokonca i v dedinke pred zámkom. A tam stretla chlapčeka menom Tomáš, ktorému sa rozhodla pomôcť.
Čítať ďalej →Za dedinou na lúke pásol Jurko ovečky. Teda ovečky sa pásli a Jurko oddychoval. Ľahol si k studničke a oddychoval. Keď mu bolo horúco, nabral si zo studničky vodičky a napil sa. A veru horúco bolo, pretože slnko hrialo riadne a tieňa nebolo. Zrazu k nemu pristúpil starec. Bol oblečený v roztrhaných šatách, tvár mal zohavenú a podopieral sa barlami. Jurko sa až zľakol.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, za hustým lesom a farebnými lúkami, týčil sa zámok. A v tom zámku žila krásna princezná menom Amélia. Hnedovláska princeznička bola veľmi zvedavá. Zaujímalo ju všetko, avšak v ničom sa jej moc nedarilo. Aj ona chcela byť nápomocná a šikovná ako pravá princezná či talentovaná ako jej brat.
Čítať ďalej →