To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Milé detičky, určite si spomínate na chlapčeka Vilka a jeho najobľúbenejšiu hračku, červené autíčko Redko. Ako tak chlapček cestoval s rodičmi na dovolenku k moru, svoje autíčko po ceste stratil. A dnes sa dozvieme, či našlo červené autíčko Redko cestu späť k svojmu najlepšiemu kamarátovi Vilkovi.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokej noci, keď už je tá najväčšia tma, cestuje po svete vláčik. Je veľký, ale taký tichý, že ho takmer nepočuť. Má tlmené svetlá, ako malé hviezdičky. A keď prechádza okolo tvojho domu, počuješ len jemné cinkanie zvončekov a cítiš jemný vánok. Žiadny dospelý ho nikdy nevidel ani nepočul.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, žili raz dve sestry. Jedna sa volala Veronika. Bola pekná, múdra a dobrá. Každému pomohla. Tá druhá, ktorá sa volala Katarína, bola jej pravým opakom. Bola škaredá, zatrpknutá a zlá. Ku každému sa správala povýšenecky.
Čítať ďalej →Bolo raz jeden malý blonďavý chlapček menom Vilko, ktorý sa ľúbil hrať s autíčkami. Jeho najobľúbenejšie, ktoré vo svojej detskej izbe mal, bolo červené autíčko Redko. Nebolo to však obyčajné autíčko, bolo to čarovné autíčko, ktoré strážilo Vilka odkedy sa narodil.
Čítať ďalej →Bolo nebolo. Za deviatimi riekami a deviatimi horami stálo jedno kráľovstvo. Býval v ňom múdry kráľ so svojou kráľovnou. Spolu mali dve dcéry. Obe princezné boli veľmi krásne a múdre. Obe mali dlhé vlasy, ktoré sa im nádherne vlnili. Vždy nosili krásne šaty. Na každého sa usmievali a boli veľmi priateľské a milé. Rady chodili na záhradu a spievali si a tancovali si medzi stromami a kvetmi. Veľmi krásne im to išlo. Keď tancovali, vyzeralo to, ako keby sa nedotýkali zeme. Všetko robili s radosťou a úplnou ľahkosťou.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna nádherná princezná. Jej otec, hradný pán, sa rozhodol, že prišiel čas, aby sa vydala. Začali teda pre princeznú hľadať ženícha. Hradný pán však nebol s nikým spokojný. Jeden bol príliš starý, druhý príliš mladý, tretí prichudý, štvrtý pritučný, piaty príliš chudobný. Hradný pán sa nevedel rozhodnúť. A preto zadal princom úlohu.
Čítať ďalej →V diaľke na vysokom kopci stál hrad. Sem tam mu chýbal kus múru, miestami bol dosť otlčený a nikto v ňom nebýval. Skôr to bola taká zrúcanina hradu. Niekedy sa naň prišli pozrieť nejakí turisti. Prešli si všetkými jeho chodbami, pozreli sa na všetky jeho hradby a potom odišli. Nikto nevedel aké tajomstvo hrad skrýva. Nikto netušil, čo sa na ňom deje keď sa zotmie.
Čítať ďalej →Ako všetci vieme, lastovičky sú sťahovavé vtáky. To znamená milé deti, že keď sa u nás začína vonku ochladzovať, lastovičky rozprestrú svoje krídla a odletia do teplých krajín sa zohriať. Keď je však u nás znova teplejšie počasie a hrejivé slniečko, opäť sa k nám veselo vrátia. A takto pred zimou sa u nás jedna malá lastovička chystala do teplých krajín spolu aj so svojou rodinou.
Čítať ďalej →Ela a Nela boli dve neobyčajné dievčatká. Boli to dvojičky. To znamená, že boli sestričky a narodili sa v rovnakom čase. Na prvý pohľad si boli neskutočne podobné, ale pritom boli úplne rozdielne. Ela bola odvážna a chcela vždy urobiť všetko hneď. Nela bola rozvážna a dlho premýšľala, kým niečo urobila. Všetko robili spoločne.
Čítať ďalej →Ako každý rok sa blížil veľmi špeciálny deň. Nebol to obyčajný deň. Bol to Deň matiek, ktorý sa slávi druhú májovú nedeľu! A malá Terezka ani za nič nevedela, čím prekvapí svoju mamičku tento rok. Minulý rok s tatinkom vyrobili papierové ružičky. Ale to už nie je ono… hovorila si malá tmavovlasá dievčatko. Musí vyrobiť niečo sama a musí to byť špeciálne, veď už je predsa veľká prváčka!
Čítať ďalej →