To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Ako každý rok sa blížil veľmi špeciálny deň. Nebol to obyčajný deň. Bol to Deň matiek, ktorý sa slávi druhú májovú nedeľu! A malá Terezka ani za nič nevedela, čím prekvapí svoju mamičku tento rok. Minulý rok s tatinkom vyrobili papierové ružičky. Ale to už nie je ono… hovorila si malá tmavovlasá dievčatko. Musí vyrobiť niečo sama a musí to byť špeciálne, veď už je predsa veľká prváčka!
Čítať ďalej →
Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Čítať ďalej →
Uprostred jednej malej dediny bol nádherný park. Rástli tam krásne stromy, tiekol tam potôčik a všade viedli rôzne cestičky, kde sa dalo pekne prechádzať. Všetky deti tam veľmi rady chodili. Keby si išiel po jednej z tých cestičiek až úplne doprostred toho parku, našiel by si tú najlepšiu vec, ktorá tam bola.
Čítať ďalej →V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden rybník. Nebol to však len taký obyčajný rybník. Bol to rybník zázračný, pretože v ňom bývali vodníci. Celá rodina. Tatko, mama a štyri malé vodníčatá. Nikto o nich ale nevedel, pretože cez deň spali a vychádzali až v noci, keď bol na oblohe mesiac a hviezdy. Teda až na najmladšieho vodníčka.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou.
Čítať ďalej →Už piaty rok bojovalo kráľovo vojsko s Turkami. A v tom vojsku bojoval aj jeden starý vojak Anton, ktorý tam bol, čuduj sa svete, aj so svojou mladou odvážnou dcérou. Táto dcéra sa volala Marína a nehnula sa od otca ani na krok. Keď otca povolali na vojnu, bola z toho smutná a nevedela si predstaviť, že by bola bez neho. Veď mala už len jeho jediného. Darmo prosila kráľa, že otec je už predsa starý a nebude dobre bojovať. Kráľ potreboval každého muža. A tak išla Marína s otcom.
Čítať ďalej →Milé deti, určite si spomínate na dobrého medvedíka Erika, ktorý rád chodil na rybky a rád piekol medové koláčiky. Medvedíky predsa med milujú. Počas svojej cesty na rybky si našiel novú kamošku, veveričku Ryšku, ktorá sa vybrala na ryby s ním. Malá veverička Ryška sa ho nebála ako ostatné zvieratká v lese. Cítila, že je to dobrý medvedík a bolo jej s ním dobre.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, neďaleko hradu kráľa Matúša vyvieral liečivý prameň. Tento liečivý prameň zahojil každú ranu a vyliečil každú bolesť. Aj sám kráľ Matúš prišiel na účinky liečivého prameňa len nedávno. A náhodou.
Čítať ďalej →V jednej chalúpke v lese žil medvedík Erik, ktorý ľúbil nie len medík, ale jeho najväčší koníček bolo chodenie na ryby. Bola to jeho veľká záľuba. Každú sobotu si preto pripravil svoj kýblik a udicu a vybral sa na rybky k priezračnému jazierku v strede jeho lesa. Síce rybky čo chytil, hneď vypustil naspäť, ale bavilo ho či sa nejaká chytí. Medvedík bol síce veľký a veľa zvieratiek sa ho bálo, ale bol to veľký dobráčisko s čistým srdiečkom.
Čítať ďalej →