To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý vyhlásil, že si za ženu vezme len takú princeznú, ktorá bude mať tristošesťdesiatpäť krásnych šiat. Kráľ totiž chodil každý deň v roku na ples do rôznych hradov a kráľovstiev a chcel, aby mal ženu, ktorá bude vždy krásna a pekne oblečená.
Čítať ďalej →Malá morská panna Koral sa potulovala po dne oceánu. Nemala mnoho kamarátok, ale mala svoju vernú priateľku – malú rybku Trixie. Boli spolu naozaj všade. Koral ju našla v jednu upršanú noc. Trixie bola zapletená do sietí, ktoré sa povaľovali v oceáne a tak ju oslobodila. Bola vtedy ešte veľmi maličká, takže už s Koral ostala. Vychovávala ju najlepšie ako vedela a tak sa z nich časom stali najlepšie priateľky.
Čítať ďalej →
Hoci už bol marec, jazero za dedinou, v ktorej býval Peťko, bolo stále zamrznuté. Teda aspoň to si Peťko a jeho spolužiaci, ktorí sa v sobotu naň vybrali korčuľovať, mysleli. Zuzka, ich spolužiačka, ktorá sa prechádzala pri jazere so svojim psíkom Rexom, však mala iný názor. „Chlapci nechoďte tam! Mne sa zdá, že ten ľad je tenký. Môže sa každú chvíľu prepadnúť,“ varovala ich.
Čítať ďalej →
Blížili sa fašiangy, a to znamenalo jediné! V meste sa bude konať veľký fašiangový sprievod so súťažou o najkrajšiu fašiangovú masku. Deti z celého mesta si už celé mesiace lámali hlavu nad tým, akú masku si pripravia. Niektorí si masku dokonca požičali v miestnom divadle. Iní si ju vyrobili. Aj Aďo si ju musel vyrábať sám. Jeho mamička totiž nemala dostatok peňazí na to, aby mu ju požičala alebo kúpila. Darmo si však Aďo tento rok lámal hlavu nad tým, akú masku by si vyrobil, nič mu nenapadlo.
Čítať ďalej →V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Jedného dňa im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej: „Je studená ako ľad. Prichádza so zimou. Niekedy pozerá do okien a na okenné tabule kreslí záhadné obrazce.“
Čítať ďalej →Blížila sa Popolcová streda. V tento deň býva začiatok pôstu a pani učiteľka deťom na náboženstve dala návrh, že by si mohli dať ešte jeden záväzok. Celých štyridsať dní až do Veľkej noci by nejedli sladkosti. Deti zmĺkli! Fú, to je síce pekný záväzok, no ako ho ale dodržať, keď sladkosti sú také dobré. Deniska sa však rozhodla, že to skúsi.
Čítať ďalej →Jeden krásny letný deň sa v trpasličej dedinke konali hody. Po celom lesíku boli vyvesené plagáty s pozvaním, aby mohli prísť aj ostatní. Celou dedinou rozvoniavali nádherné vône všelijakého jedla. Mamky trpaslice piekli tie najlepšie dobroty – jahodové, jablkové, makové, orechové či tvarohové štrúdle. Tým nepohrdol žiadny trpaslík.
Čítať ďalej →Pani učiteľka vyhlásila na začiatku marca súťaž. „Milé deti! Určite viete, že marec je mesiac kníh. Preto ten, kto za mesiac prečíta najviac kníh, vyhrá prvé miesto a dostane veľkú odmenu.“ Deti mali na konci mesiaca o prečítaných knihách ostatným porozprávať.
Čítať ďalej →Bolo presne sedem hodín večer, keď celý les pohltila tma. Všetci sa zavreli do svojich domčekov a chystali sa na zimný spánok. Len malému zajačikovi Bojkovi sa ešte nechcelo. Mamička ho však uložila do postieľky a spievala mu krásnu uspávanku. Takú, ktorá by uspala hádam všetkých na svete, keby ju počuli.
Čítať ďalej →Poznáte trpaslíkov? Žijú hlboko v jaskyniach, v tme a v chlade. Vôbec nevychádzajú von na denné svetlo, len kopú, kopú a kopú. Hľadajú poklady, zlato a diamanty. A ako vyzerajú? Sú veľmi malí, možno ako päťročné dieťa, za to však majú dlhú bradu a dlhé vlasy. Na hlave nosia špicatú čapicu a sú veľmi tuční. Rozprávka, ktorú vám chcem porozprávať je tiež o trpaslíkovi, ktorý sa volal Grimo, a práve teraz mal veľké starosti.
Čítať ďalej →