To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi dobré, milé a láskavé dievča. Bola to Magdalénka. Magdalénka však mala v živote veľa smoly. Rodičia jej umreli veľmi dávno, domček jej zhorel a tak sa musela sama pretĺkať životom.
Čítať ďalej →
Žili raz muž so ženou a bolo im smutno, lebo nemali deti. Po dlhšom čase zverila sa žena mužovi, že sa im už onedlho narodí túžobne očakávané dieťa.
Čítať ďalej →
V krajine, kde nie sú takmer žiadne stromy, len veľa piesku a obrovské more okolo, žil malý chlapec. Žil s rodičmi v malom domčeku neďaleko pláže. Okná jeho izby boli orientované na more. Ráno ho budilo štebotanie čajok, ktoré prilietali na okraj mora, a večer ho uspával šum vĺn. Keďže miloval vodu a stále plával a potápal sa, všetci ho volali Plavec.
Čítať ďalej →Marek a Nina boli na prázdninách u uja Roba v Škótsku spokojní. Prispela k tomu hlavne Vanesa, lochneská príšera, ktorú spoznali. Marek a Nina chodili k jazeru každý deň na niekoľko hodín. A neuhádnete, čo tam robili. Učili Vanesu po slovensky.
Čítať ďalej →Jedného dňa zavolal k sebe otec svojich troch synov a prvému daroval kohúta, druhému kosu a tretiemu mačku. „Som už starý,“ povedal im, „zo života mi už veľa neostáva, nuž vás chcem ešte pred smrťou zaopatriť.
Čítať ďalej →Miško bol švárny mládenec. Bol pekný a múdry, šikovný, silný a odvážny. Zaľúbil sa do Katky. Katka však bola richtárova dcéra a richtár bol zlý a pyšný muž. Nechcel dovoliť, aby sa Katka vydala za Miška, pretože Miško nebol bohatý.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi vzácne zrkadlo. Nebolo to len také obyčajné zrkadlo, ktoré by ukazovalo, či si strapatý, alebo máš pokrčené šaty, či na líci špinku. Toto zrkadlo ukazovalo to, aký je človek v skutočnosti.
Čítať ďalej →Zajko Bojko sa nevolá Zajko Bojko len tak. Kedysi to bol len Zajko. Ale potom sa začal všetkého báť, a tak ho začali volať Bojko. Najprv ho tak volala kamarátka líštička Ryška, potom ostatné zvieratká z lesnej školy, dokonca i pani učiteľka, a potom aj jeho rodičia. Zajko Bojko sa bál vody, búrky, tmy, kamaráta medveďa aj ľudí. Najviac zo všetkého sa ale bál toho, že odíde od svojej milovanej mamičky. A práve to sa teraz malo stať.
Čítať ďalej →Ondrej priniesol domov vysvedčenie. A veruže nebolo veľmi dobré. Mama si len vzdychla a otec pokrútil hlavou. Trojky, samé trojky. A štvorka z telocviku. „Všetci chlapci majú radi telocvik,“ krútila hlavou aj babka. Ondrej to tak tragicky nebral a tešil sa na leto. No veľmi skoro jeho tešenie sa skončilo.
Čítať ďalej →Všetky Elenkine hračky ležali v spoločnom košíku v jej izbičke. Nikdy ich nerozdeľovala do šuplíkov, skriniek, poličiek či niečoho podobného. Každá hračka mala pre ňu obrovský význam. A samozrejme, že žiadna nemohla byť ponechaná „napospas osudu“. Preto boli všetky spolu, aby sa necítila niektorá menej cenná.
Čítať ďalej →