Rozprávky o deťoch

Dominika a Lucka sú dvojičky. Väčšinou sa majú radi a pekne spolu vychádzajú, no dnes sa pohádali. Bolo to kvôli červeným plavkám. Mama kúpila obidvom dievčatám krásne červené plavky.

Petrova mamina bola nahnevaná. Na Petra a aj na jeho ocka. Obaja totiž celý začiatok prázdnin presedeli pri počítači. Peter hral hry a ocko stále pracoval, aj keď mal dovolenku. Nuž sa mamina rozhodla, že ich pošle stanovať.

Lucia a Lukáš boli veľmi nahnevaní. Rodičia im totiž zakázali ísť spolu s nimi do letného kina. „Žiadne také. Film sa začne premietať až večer. To už je tma a zima. Nachladnete. A okrem toho, ten film určite nie je pre deti. Budú tam samé nepekné scény. Len vy pekne zostaňte s babkou doma a pozrite si niečo pekné v telke.“

Miško bol chlapec z dediny. Celé dni behal po lúkach, vozil sa na traktore, kŕmil zvieratá, ktorých mali doma veľmi veľa, opravoval si motorku, kúpal sa v jazere, alebo sa celé dni s kamarátmi hrával na Indiánov. Nemohol sa dočkať letných prázdnin, počas ktorých sa nebude musieť učiť a bude mať veľa času vymýšľať ďalšie lotroviny, z ktorých jeho rodičom vstávajú vlasy dupkom. Všetko ale zmenila starkina choroba.

Na odľahlom mieste pri lese stál krásny drevený dom. Okolo neho boli len stromy a lúky. Záhradu strážili psy, pásli sa tam ovce a pobehovala tam mačka. V chlieve kvíkalo prasiatko a vonku sa okolo budovy občas prechádzali srnky a veveričky. V dome to všade voňalo drevom. Žili tam dve deti. Chlapec a dievča.

Osemročná Anetka bola so svojimi rodičmi a staršou sestrou na dovolenke pri mori v Chorvátsku. Bolo tam tak krásne! Celé dni sa kúpala v mori a jedla zmrzlinu. Najviac sa jej ale páčili mušle. Dlhé hodiny behala po pláži a hľadala ich. Potom si ich porozkladala v izbe a obdivovala ich. „Je ti ale jasné, že ich neberieme? Domov ideme vlakom. A každý musí mať len jeden kufor! Keď si ho napcháš mušľami, kam si dáš svoje šaty?“ Anetka zosmutnela. Nevedela prísť na spôsob, ako by mušle zobrala domov. Bolo ich naozaj veľa.

V krajine, kde nie sú takmer žiadne stromy, len veľa piesku a obrovské more okolo, žil malý chlapec. Žil s rodičmi v malom domčeku neďaleko pláže. Okná jeho izby boli orientované na more. Ráno ho budilo štebotanie čajok, ktoré prilietali na okraj mora, a večer ho uspával šum vĺn. Keďže miloval vodu a stále plával a potápal sa, všetci ho volali Plavec.

Marek a Nina boli na prázdninách u uja Roba v Škótsku spokojní. Prispela k tomu hlavne Vanesa, lochneská príšera, ktorú spoznali. Marek a Nina chodili k jazeru každý deň na niekoľko hodín. A neuhádnete, čo tam robili. Učili Vanesu po slovensky.

Marek a Nina tieto prázdniny cestovali do zahraničia. Brat ich mamy, ujo Robo, pozval celú ich rodinu na návštevu k nemu do Škótska. Jój, ako sa len tešili! Škótsko, tam sa predsa ide lietadlom! A čo tam všeličo zažijú! Mama im hovorila, že neďaleko od domu uja Roba a jeho rodiny je jazero, ktoré sa nazýva Loch ness, a je v ňom príšera. Vraj ju tam niektorí ľudia už videli a nepodobala sa na žiadne doteraz známe zvieratko, ktoré deti videli v telke alebo v zoologickej záhrade. Marek s Ninou verili, že ju uvidia a preto, aby príšeru uvideli, sa snažili robiť naozaj všetko. 

Ondrej priniesol domov vysvedčenie. A veruže nebolo veľmi dobré. Mama si len vzdychla a otec pokrútil hlavou. Trojky, samé trojky. A štvorka z telocviku. „Všetci chlapci majú radi telocvik,“ krútila hlavou aj babka. Ondrej to tak tragicky nebral a tešil sa na leto. No veľmi skoro jeho tešenie sa skončilo.