Rozprávky o deťoch

Na začiatku mája mala rodina Trnková takúto tradíciu. Všetci odišli k babke na dedinu a tam jej pomáhali sadiť zemiaky. Prišiel nielen Adam Trnka so svojou sestrou Klárou a ich rodičia, ale aj jeho bratranec Peter so svojimi rodičmi a ďalšie a ďalšie sesternice a bratranci. Adam Petra nemal rád.

Katka sa ráno zobudila a pri pohľade z okna zistila, že na záhrade nie je všetko tak, ako bolo, keď išla spať. Na záhrade stál veľký strom, na ktorom boli priviazané stužky. Hneď sa rozbehla za babkou zistiť, čo sa stalo, pretože rodičia odišli ešte včera na návštevu k tete. „Babka, babka, videla si to?“ Babka sa zasmiala: „Ak myslíš ten postavený máj, tak áno, videla som ho. Musím povedať, že je veľmi pekný a Tomáš si dal na ňom veľmi záležať.“ Katka nechápala. Tomáš bol frajer jej sestry Moniky. Čo s tým má ale spoločné? „Joj! A ty nepoznáš stavanie májov? Predsa vždy v máji postavia na námestí máj.“ Katka pokrčila plecami: „Na námestí možno, ale nikdy sme ho nemali postavený pred domom. Čo to znamená?“

Lenka bola na Lukáša nahnevaná. Nevedela mu odpustiť, čo jej urobil. Lebo to čo urobil, bolo ešte horšie, ako keby ju oblial normálne, klasicky, ako inokedy. Chcela sa mu pomstiť, no nevedela ako. V utorok sedela so svojimi kamarátkami a premýšľali, čo urobiť.

Dvojičky Lukáš a Lenka sa veľmi tešili na Veľkú noc. Začalo to už pri maľovaní vajíčok v škole a radosť zo sviatkov sa vystupňovala na Veľkonočný pondelok. Teda Lukáš sa tešil. Lenka nie. Veď aké dievča sa teší na Veľkú noc? Zas bude celá mokrá a všetci sa jej budú smiať.

Jurko trávil veľkonočné sviatky u babky. Mama i otec museli odísť na služobnú cestu, a tak Jurka poslali na prázdniny. Jurko sa tešil. U babičky to mal veľmi rád. Behal po vonku, hral sa so zvieratkami a mal tam aj veľa kamarátov, ktorých vždy rád videl. Jediné, čo nemal rád, bolo to, že babka prísne dodržiavala všetky veľkonočné tradície.

Týždeň pred veľkonočnými sviatkami sa pani učiteľka v šiestej triede rozhodla, že s deťmi bude maľovať veľkonočné vajíčka. Niektoré deti to ešte vôbec nerobili. Ani dvojičky Lenka a Lukáš. Veľmi sa na to maľovanie tešili, no deň, keď mali maľovať vajíčka, sa nezačal vyvíjať dobre.

Na jednej základnej škola na okraji mesta si každý učiteľ na Deň učiteľov našiel pohľadnicu s pekným venovaním. Ako ich to len potešilo! Akí len boli radi! Niekto si ich naozaj cení, niekto im ďakuje za ich prácu. Učitelia však nemohli prísť na to, kto im pohľadnice vyrobil. Nebol tam podpis a nikto sa im k darčeku ani nepriznal.

Posledný deň lyžiarskeho výcviku sa mali uskutočniť preteky v behu na lyžiach. Všetky deti sa na to veľmi tešili, pretože víťaz mal dostať nové bežky. Jurko ich chcel vyhrať asi najviac. Daroval by ich svojmu mladšiemu bratovi, ktorý bol dlhý čas chorý, a tak by ho aspoň trošku potešil. Preteky začali a Jurko naozaj vyhrával, mal už pred sebou dostatočne veľký náskok, aby vyhral. Tu sa však stalo niečo neočakávané. 

Hoci už bol marec, jazero za dedinou, v ktorej býval Peťko, bolo stále zamrznuté. Teda aspoň to si Peťko a jeho spolužiaci, ktorí sa v sobotu naň vybrali korčuľovať, mysleli. Zuzka, ich spolužiačka, ktorá sa prechádzala pri jazere so svojim psíkom Rexom, však mala iný názor. „Chlapci nechoďte tam! Mne sa zdá, že ten ľad je tenký. Môže sa každú chvíľu prepadnúť,“ varovala ich.