Ak si myslíte, že v žiadnej správnej rozprávke nesmie chýbať princezná, potom sú rozprávky o princeznách to pravé pre vás. Rozprávky s princeznami odporúča desať z desiatich hladných drakov. A medzi nami, princeznovské rozprávky patria do povinnej literatúry všetkých princezien (aby sa naučili, ako vybrať správneho princa) aj všetkých princov (aby sa naučili zachraňovať princezné). Ale sú tu hlavne pre vás, aby sa vám po nich pekne zaspávalo.
Kde bolo, tam bolo, bol raz starý chudobný sedliak. Mal dvoch synov. Keď sedliak videl, že umiera, zavolal si svojich synov a rozdelil im majetok. Tomu najstaršiemu dal svoju chalupu a tomu mladšiemu, Jankovi, keďže nemal čo iné, daroval mu svojho starého koňa.
Continue reading →
Vedeli ste, že aj princezné musia chodiť do školy? Veru musia. A učia sa tam všetko to isté, čo aj my. Aj matematiku, aj geografiu, aj dejepis, ba majú aj telesnú výchovu. A práve s telesnou mala veľký problém princezná Zara. Princezná Zara bola veľmi milá a dobrá princezná. Vedela pekne spievať, kresliť, poznala vlajky všetkých štátov a dejiny svojich predkov. No nevedela skákať cez kozu.
Continue reading →
Kde bolo, tam bolo, bol raz princ Eugen. Eugen bol veľmi zvedavý. Všetko chcel vidieť, všetko chcel počuť. Neustále niekam nakúkal. Liezol tým na nervy ako kráľovi a kráľovnej, tak aj všetkým sluhom. Eugen trávil voľný čas behaním po zámku. Chodil hore dole a otravoval sluhov a slúžky. A už aj to ho začalo nudiť. Chcel zažiť nejaké dobrodružstvo.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, boli raz dvaja bratia, princovia Slavomír a Vladimír. Zatiaľčo Slavomír bol dobrý, pekný a múdry, Vladimír bol zlý a pyšný. Veľmi závidel svojmu bratovi, že ho mal otec kráľ radšej, a aj to, že Slavomír vedel pekne spievať.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno veľmi vzácne zrkadlo. Nebolo to len také obyčajné zrkadlo, ktoré by ukazovalo, či si strapatý, alebo máš pokrčené šaty, či na líci špinku. Toto zrkadlo ukazovalo to, aký je človek v skutočnosti.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat.
Continue reading →Raz na prechádzke stretol mladý gróf na ceste starú ženu. „Mladý muž, mohli by ste mi pomôcť vrátiť sa domov?“ pýta sa ho starká. „Žiaľ, nohy ma už nenesú.“ Mladík súhlasil a vzal dva ťažké koše. Ale starká chcela, aby niesol aj ju! „No tak, mladý muž, vy ste silný a ja som slabá a stará. Odneste ma a ja sa vám odvďačím.“ povzbudzuje ho.
Continue reading →Bolo krásne zelené údolie. Rástli tam kvety rôznych farieb. Všetky mali svoju vlastnú nádhernú vôňu. Každý z nich voňal inak. Stačilo zatvoriť oči a jemne dýchať v blízkosti jedného z nich, aby sa nám zatočila hlava.
Continue reading →Svadba rybej kráľovnej a princa bola prenádherná. Oslavovali celé dni a noci, radovalo sa celé kráľovstvo. A potom všetko utíchlo, začal sa bežný život plný kráľovských povinností. Rybia kráľovná však postupne chradla. Prestala byť veselá, nevládala chodiť, nechcela jesť a bledla.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno jazero a v tom jazere vládla rybia kráľovná. Mohla by byť šťastná a spokojná, no nebola. Zaľúbila sa totižto do princa, ktorý k jazeru každý deň chodil a chytal ryby.
Continue reading →