Najlepší priateľ človeka, ten chlpatý parťák, ktorý sedí vždy po boku svojho pánička, sa na vás, deti, teší v rozprávke o veľkých psoch aj malých psíkoch. Spolu s nimi zažijete nejedno dobrodružstvo a spoznáte skvelých kamarátov. A nebojte sa, všetko dopadne dobre, aj nástrahy pani mačky. Labku na to!
V ďalekej dedine stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko s huňatým psíkom. Volala sa Janka. Čiernovlasé dievčatko s hnedými očami a krásnym úsmevom. Lenže práve teraz bola smutná. Stála na chodníku pred svojím domčekom a v ruke držala vodítko pre svojho psíka. Ten verne sedel vedľa nej. Obaja sa pozerali na dom a tvárili sa posmutnelo.
Čítať ďalej →
Malý psík Dante si v jeden krásny, letný deň močil labky v záhradnom jazierku. Bolo mu veľmi teplo, ale zároveň sa chcel hrať s plávajúcimi rybkami okolo jeho nôh. „Dante,“ zakričala na neho Jozefína, jeho desať ročná priateľka, „čo to robíš?!“ Psík rýchlo vytiahol labky z jazierka, no v pazúroch mu ostala jedna malá rybka.
Čítať ďalej →
Pamätáte si na Buddyho? Po tom, ako sa musel zmieriť s tým, že u susedov ho bude už navždy provokovať mačka s mačencami, sa musel vyrovnať s ďalším problémom, s poštárom. Poštár Ferko bol milý chlapík. Veselý a zhovorčivý. Každého v dedine poznal, s každým sa porozprával. Ľudia ho mali radi a vždy sa tešili, keď im mal doniesť poštu. Jediný, kto ho nemal rád bol Buddy.
Čítať ďalej →Volám sa Buddy a som pes. Mám najlepšieho pána na svete, je to chlapec, ktorého volajú Michal. Žijem si spokojne. Mám teplú búdu, veľký dvor, veľa hračiek, veľa jedla a lásku môjho milovaného chlapca. Každý deň ráno síce odíde spolu s rodičmi preč, no poobede sa vždy so mnou hrá.
Hádže mi loptičky, preťahujeme sa lanom, alebo sa naháňame. Keď sú však všetci preč, ja strážim. Nikoho sem nepúšťam. Dobre, možno si občas zdriemnem, hlavne poobede, no vždy spím len na jedno oko. Tým druhým dávam pozor. Dnes som si ako obyčajne ľahol do pelechu a chystal sa oddýchnuť si. Zrazu počujem nejaké zvuky.
Čítať ďalej →