Haló, haló, škola volá! Deti, nebojte sa, v našich rozprávkových laviciach sa učíme radi. Všetky deti (a nielen deti) zažívajú v školských laviciach tie pravé študijné dobrodružstvá. Príďte k nám do vyučovania, určite sa s nami niečo zaujímavé naučíte.
Bolo to v máji, povieval ešte chladný vetrík, ale jar je tu, šepkali kríky a stromy, polia a lúky. Všade sa to hmýrilo kvetmi, dokonca aj v živom plote, a práve tam zvestovala jar svoj príchod malou jablonkou, ktorá síce mala iba jediný konárik, ale svieži, obsypaný jemnými ružovými púčikmi, ktoré sa už-už mali rozvinúť. Aj jablonka sama vedela, aká je pekná, lebo púčiky ležia v lupienkoch ako v krvi.
Čítať ďalej →
Uprostred veľkého hustého lesa stál starý zámok. Bývala v ňom celkom sama jedna starena a bola to známa čarodejnica. Vo dne sa premieňala na mačku alebo sovu, no večer mala zase ľudskú podobu. Čarami vábila k sebe divú zver aj vtákov, potom ich zabíjala, varila si ich a piekla. Ak sa niekto priblížil k zámku na sto krokov, odrazu ani čoby skamenel, nevládal sa pohnúť ani z miesta, kým ho čarodejnica neodkliala.
Čítať ďalej →
Bol raz jeden chudobný sedliak, taký chudobný, že nemal ani piaď zeme, iba jednu jedinú dcéru. Tá povedala otcovi: „Mali by sme poprosiť pána kráľa, aby nám dal aspoň kúsok celiny.“ Keď sa kráľ dozvedel o ich biede, daroval im fliačik lúky. Otec s dcérou lúčku pokopali a chystali sa obsiať ju zrnom. Keď už robotu končili, našli zrazu v zemi mažiarik rýdzeho zlata.
Čítať ďalej →Na odľahlom mieste pri lese stál krásny drevený dom. Okolo neho boli len stromy a lúky. Záhradu strážili psy, pásli sa tam ovce a pobehovala tam mačka. V chlieve kvíkalo prasiatko a vonku sa okolo budovy občas prechádzali srnky a veveričky. V dome to všade voňalo drevom. Žili tam dve deti. Chlapec a dievča.
Čítať ďalej →Žili raz muž so ženou a bolo im smutno, lebo nemali deti. Po dlhšom čase zverila sa žena mužovi, že sa im už onedlho narodí túžobne očakávané dieťa.
Čítať ďalej →Jedného dňa zavolal k sebe otec svojich troch synov a prvému daroval kohúta, druhému kosu a tretiemu mačku. „Som už starý,“ povedal im, „zo života mi už veľa neostáva, nuž vás chcem ešte pred smrťou zaopatriť.
Čítať ďalej →Poznáte tie rozprávky o tom, ako sa Janko vydal do sveta a zachránil princeznú? Aj takéto rozprávky čítala svojim vnukom stará mama Beňková. Všetkým sa tieto rozprávky páčili, len Aničke nie. „Čo je dušička, čo sa ti nepáči?“ pýtala sa starká. „A prečo by to nemohlo byť naopak ha? Prečo by sa do sveta nemohlo vydať dievča, ktoré by zachránilo princa!“
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat.
Čítať ďalej →Raz na prechádzke stretol mladý gróf na ceste starú ženu. „Mladý muž, mohli by ste mi pomôcť vrátiť sa domov?“ pýta sa ho starká. „Žiaľ, nohy ma už nenesú.“ Mladík súhlasil a vzal dva ťažké koše. Ale starká chcela, aby niesol aj ju! „No tak, mladý muž, vy ste silný a ja som slabá a stará. Odneste ma a ja sa vám odvďačím.“ povzbudzuje ho.
Čítať ďalej →Nielen deti končili v júni školský rok. Ale aj čertíci. Presne tak. Aj malí čertíci chodia do školy. A zatiaľ čo deti chodia v júni na plavecký výcvik, čertíci veru nie. Čert a voda, to nejde dokopy. Čerti sa vody boja a z ďaleka sa jej vyhýbajú. Teda väčšina čertov.
Čítať ďalej →