Haló, haló, škola volá! Deti, nebojte sa, v našich rozprávkových laviciach sa učíme radi. Všetky deti (a nielen deti) zažívajú v školských laviciach tie pravé študijné dobrodružstvá. Príďte k nám do vyučovania, určite sa s nami niečo zaujímavé naučíte.
V jednej starej búdke pri hustom tmavom lese žil malý psík menom Elvin. Vedľa Elvinovej búdky ležala stará ošarpaná chalúpka v ktorej žil psíkov pán, zlý čarodejník menom Ambrózius. Elvin bol však veľmi smutný psík, pretože nikdy nezažil aké to je mať skutočného priateľa.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa bolo zvláštne obydlie. Bolo postavené v korune stromu, takže ho málokto videl. Býval v ňom lúpežník Karlos. Bol dobrý. Na okoloidúcich skôr len dohliadal, a lúpil len tých, ktorí mali nadbytok peňazí, ale nechceli sa rozdeliť a sebecky si svoje bohatstvo schovávali pre seba.
Čítať ďalej →
Ďaleko za dedinou, blízko lesov a veľkých polí, stála krásna farma. Bývalo v nej dievčatko Mia so svojou mamičkou. Na farme žilo množstvo zvierat. Ovce, kozy, kravy a tiež jeden kôň. Bol to koník, najlepší priateľ Miy. S mamičkou sa Mia o všetky zvieratá starala a mala ich veľmi rada, ale s koňom to bolo iné. Mala ho ako svojho kamaráta. Bol krásny, vysoký a urastený. Srsť mal celú nádherne čiernu a lesklú, a pretože mal všetko čierne a len jedno ucho biele, hovorila mu Mia Ucháč.
Čítať ďalej →„Babka, povedz mi tú rozprávku o slniečku, prosím,“ vyvaľoval oči Jakubko. „Poviem ti rozprávku, môj drahý, len sa najprv prezleč do pyžamka a umy si zúbky!“ rozkázala stará mama Jakubkovi. Jakubko sa rozbehol rovno do svojej izby a otvoril veľkú skriňu plnú oblečenia. Vytiahol z nej modré pyžamko s bielym autíčkom na rukávoch.
Čítať ďalej →Bol raz jeden vojak, ktorý sa ničoho nebál a pre nič sa netrápil. No prišiel čas, že ho prepustili zo služby, a pretože sa ničomu nevyučil a nevedel si zarobiť na živobytie, len sa túlal po svete a prosil dobrých ľudí o almužnu. Cez plecia mal prehodený starý kabát, okrem toho mal ešte jazdecké čižmy z byvolej kože, a to bol celý jeho majetok.
Čítať ďalej →Vedeli ste, že aj princezné musia chodiť do školy? Veru musia. A učia sa tam všetko to isté, čo aj my. Aj matematiku, aj geografiu, aj dejepis, ba majú aj telesnú výchovu. A práve s telesnou mala veľký problém princezná Zara.
Čítať ďalej →Viete o tom, že aj čerti majú školu? Veruže majú. A učia sa tam rovnako ako aj my. Matematiku, prírodopis, hudobnú výchovu. A práve z hudobnej sa v tomto školskom roku nedarilo čertíkovi Bertíkovi. Keď mal spievať, nevydal zo seba ani jeden správny tón. Všetko bolo falošné. Chúďatá jeho spolužiaci, chúďa pani učiteľka. Nedalo sa robiť nič iné, iba Bertíka nechať z hudobnej prepadnúť.
Čítať ďalej →Oskar bol na prázdninách u starých rodičov. Tí bývali v starom a aj celkom strašidelnom dome na kraji mesta. Dom mal päť poschodí a dlhé tmavé chodby s množstvom dverí. Keďže Oskar nemal čo robiť, nakukoval do miestností a pozeral, čo tam je. V jednej z izieb našiel pekný obraz. Bol na ňom namaľovaný stredoveký hrad, aký ešte nikdy nevidel. Poznal veľa hradov a zámkov, na veľa z nich už aj bol, na Trenčianskom, na Oravskom, na Bojnickom, no tento ešte nikdy nevidel. Dotkol sa obrazu a prechádzal po hrade prstami. Zrazu sa rozfúkal vietor, vonku potemnelo a svetlo v izbe zhaslo. Z obrazu začal vystupovať vír ktorý Oskara vtiahol dnu.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz princ Eugen. Eugen bol veľmi zvedavý. Všetko chcel vidieť, všetko chcel počuť. Neustále niekam nakúkal. Liezol tým na nervy ako kráľovi a kráľovnej, tak aj všetkým sluhom. Eugen trávil voľný čas behaním po zámku. Chodil hore dole a otravoval sluhov a slúžky. A už aj to ho začalo nudiť. Chcel zažiť nejaké dobrodružstvo.
Čítať ďalej →Dávno pradávno žila stará kráľovná, ktorá vedela čarovať, a mala dcéru, čo bola najkrajšou dievčinou pod slnkom. No starena na iné nemyslela, len ako by ľudí do záhuby doviedla.
Čítať ďalej →