Celé mesto už šlo spať, len v jednom okne sa ešte mihotalo malé svetielko. Bola to izbička v podkroví. Pod perinou bol schovaný malý chlapec, ktorý sa volal Čestmír. Svietil si baterkou na knižku a čítal si. Už mal dávno spať. Mal rád knižky a tak rád si čítal, že sa od nich nemohol odtrhnúť.
Continue reading →
Štvrtáčka Erika mala veľké starosti. Nie, so školou nie, tam sa jej darilo veľmi dobre. Pani učiteľka ju chválila a aj známky mala výborne. Erika zabudla na mamine narodeniny. A to ju veľmi trápilo. Rozhodla sa preto, že jej pripraví prekvapenie.
Continue reading →
Na rozľahlej lúke plnej kvetov ležali dve deti. Dievčatko Klára a chlapec Oliver. Klárka bola roztomilá dievčina so zelenými očami ako mačka a svetlými vláskami. Oliver bol jej najlepší kamarát s rozstrapatenými vlasmi a veľkými očami. Všetko robili spoločne. Už si ani nepamätali, že by niekedy boli jeden bez druhého.
Continue reading →
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ. Volal sa Benjamín a bol strašne rozmaznaný. A tak ho aj všetci volali. Rozmaznanec rozmaznaný. Jeho mama kráľovná ho tak veľmi milovala, až mu svojou láskou ubližovala. A jeho otec kráľ? Ten bojoval vo vojne a domov chodil veľmi zriedka. Nevedel teda, ako vyrastá jeho syn.
Continue reading →Uprostred jedného hlbokého lesa bol malý rybníček. Vedľa neho sa týčila skala, ktorá bola obrastená hustým papradím. Za týmto papradím sa schovávalo obrovské tajomstvo.
Continue reading →O medveďoch sa hovorí, že sú tučné a lenivé. Že na jeseň zaľahnú a prespia celú zimu. To isté sa hovorilo aj o medveďovi Michalovi. Nič ho nebavilo a nič ho nezaujímalo. Prekotúľal sa z jaskyne k úľu a potom zase naspäť. A na všetko frfotal.
Continue reading →V jednej ďalekej cudzej krajine úplne na samote stálo malé stavanie. Bol to starší domček. Mal červenú strechu, veľké staré okná, ktoré vŕzgali, a bol úplne celý drevený. Bývali v ňom babička, starý otec a ich vnúčik.
Continue reading →Uprostred jedného hlbokého lesa stál starý mohutný dub. Mal nádhernú korunu a svojimi listami sa mohol široko ďaleko chváliť. Jeho kmeň bol taký obrovský, že by ho neobjalo ani desať dospelákov. Stál tu už niekoľko rokov. A pretože bol taký starý, bol to aj ten najmúdrejší strom v lese.
Continue reading →Ďaleko odtiaľ je pekná malá dedina. Stojí tam niekoľko domčekov s farebnými strechami, rastie tam pár stromov a množstvo kvetov. Okolo tejto dediny tečie malá rieka. Vyzerá ako každá iná, ale málokto vie, že táto rieka je domovom pre riečne škriatkov. Svoje malé domčeky majú ukryté všade pozdĺž rieky. Sú to také malé komôrky a chodbičky vyhrabané pod brehom.
Continue reading →Tonda býval blízko lesa. Mal kučeravé hnedé vlasy. Krútili sa mu do všetkých strán. Ruky mal neustále špinavé, oblečenie potrhané a na tvári sa mu málokedy objavil úsmev. Bol to taký zamračený frfľoš. Skoro nič mu neurobilo radosť a čo mohol, zničil alebo zašpinil.
Continue reading →