Denis na Štedrý deň mame vždy usilovne pomáhal. S varením, s výzdobou, ale aj s prestieraním stola. Zaujímalo ho, prečo vždy prestierajú taniere a príbory pre štyroch, keď sú na Vianoce len traja. Mama, otec a on. Opýtal sa teda na to mamy. „Je to taký zvyk, Denisko. Na stole sa vždy necháva prázdny tanier pre prípad, že by prišiel nejaký pocestný, ktorý by nemal kde stráviť Štedrý večer.“
Čítať ďalej →
Pred obchodným domom predávali vianočné stromčeky. Bol tam aj jeden malý, škaredý, s ovisnutými konármi. Tento stromček bol smutný, pretože sa bál, že si ho nikto nezoberie, zostane trčať pred obchodným domom a nikdy nezažije Vianoce v plnej sláve, vyzdobený a vyparádený. Tak to veru aj vyzeralo. Ľudia prichádzali a odchádzali, vyberali si pekné a veľké vianočné stromčeky a on zostával stále stáť bez toho, aby si ho niekto všimol.
Čítať ďalej →
Adam bol veľmi milý a dobrý chlapec. So všetkým doma pomáhal, bol dobrý a nenáročný, nikdy sa na nič nehneval. Len jedna vec ho trápila. Jeho meno. Adam mal totiž meniny 24. decembra, na Vianoce, a vtedy sa oslavovali Vianoce a nie je jeho sviatok. Nemal tortu ani darčeky ani žiadnu oslavu, ba dokonca si na neho nikto ani nespomenul. Rozhodol sa teda, že si zmení meno.
Čítať ďalej →
V našom paneláku bývalo jedno dievčatko, volalo sa Elenka. S Elenkou som sa stretla pred jedným obchodom v polovici decembra. Pozerala sa do vyzdobeného výkladu a mračila sa. Keď som sa jej opýtala, prečo sa mračí, odpovedala mi, že ona Vianoce neoslavuje. Neoslavovať Vianoce? A to sa dá? To sa môže? Prečo?
Čítať ďalej →Siedmaci chodili každoročne na lyžiarsky výcvik. Všetci sa na to tešili. Celý týždeň budú bývať na horskej chate a celé dni budú lyžovať. Žiadne učenie, žiadne úlohy! Všetci, naozaj všetci sa tešili. Až na Jožka. Jožko sa bál, pretože nevedel lyžovať. A bála sa aj mama, otec, starká, ba aj jeho sestra. Všetci sa báli, že Jožko príde s dolámanou nohou. Pred odchodom ho neustále napomínali, radili mu, ľutovali ho a prehovárali ho, aby zostal doma. Jožko však neustúpil. Pôjde a uvidí sa. Hádam prežije.
Čítať ďalej →Tomáš so svojimi tromi súrodencami jazdil každý rok tesne pred Vianocami k babke. Spoločne si sadli k piecke, lúskali oriešky a rozprávali sa. Rozprávala ale hlavne babka. O tom, ako trávila Vianoce ona v čase, keď bola ešte mladá.
Čítať ďalej →Istý bohatý kupec sa vybral po tovar do ďalekých, preďalekých krajín. „Deti moje drahé, čo vám stade doniesť?“hovoril otec svojim trom dcéram, keď už bol pripravený na cestu. Dve staršie dcéry hneď vedeli, čo si vybrať. Jedná chcela drahé šaty, druhá zlaté prstene, ale také, akým páru niet. Iba ta najmladšia, vždy tichá, aj teraz mlčala. „A tebe čo? Veď už aj ty povedz!“opakoval otec. ,,Ach, otecko môj drahý, ja už len tomu budem najvďačnejšia, keď sa mi spoza mora vrátite živý a zdravý.“ riekla dcéra, no otec sa s ňou nechcel ani rozlúčiť, ak nepovie, čo by jej mal priniesť.
Čítať ďalej →Bol raz jeden chlapec. Volali ho Kami. Kami mal desať rokov. Nežil ale na Slovensku, žil v Afrike. Viete kde je Afrika? Tam ďaleko, až na rovníku. Býva tam stále teplo, svieti tam stále slnko. Ľudia tam nepoznali sneh. Až raz jedného dňa sa prebudili do čudného rána. Prvý sa vlastne zobudil Kami. Bolo mu nejako veľmi chladno. Taký pocit poznal málokedy, preto okamžite vybehol zo stanu. Keď zbadal, čo pokrývalo púšť, neveril vlastným očiam. Radšej si ich popretieral. A dokonca sa aj uštipol.
Čítať ďalej →V škole sa v siedmej triede robila pred Vianocami veľká akcia. Pani učiteľka doniesla klobúk, vhodila doň lístočky s menami, a každý zo žiakov si vytiahol jeden lístoček. Tomu, koho si deti vytiahli, museli kúpiť vianočný darček, ktorý mu pred odchodom domov na Vianoce na vianočnej oslave odovzdajú.
Čítať ďalej →Bol raz jeden veľmi chudobný kováč. Voľakedy sa aj dobre mal, no remeslo sa mu zaseklo. Prišli zlé časy, žena a drobné deti len jesť pýtali.Vyšiel kováč celkom na mizinu, na celom bydle mal už iba sedem grajciarov. Oželel sa kováč a poď! Za tie posledné grajciare si kúpil povraz, že sa voľakde v lese obesí.
Čítať ďalej →