V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Jedného dňa im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej: „Je studená ako ľad. Prichádza so zimou. Niekedy pozerá do okien a na okenné tabule kreslí záhadné obrazce.“
Čítať ďalej →Štyridsať dní bez sladkostí
Blížila sa Popolcová streda. V tento deň býva začiatok pôstu a pani učiteľka deťom na náboženstve dala návrh, že by si mohli dať ešte jeden záväzok. Celých štyridsať dní až do Veľkej noci by nejedli sladkosti. Deti zmĺkli! Fú, to je síce pekný záväzok, no ako ho ale dodržať, keď sladkosti sú také dobré. Deniska sa však rozhodla, že to skúsi.
Čítať ďalej →Trpasličia dedinka
Jeden krásny letný deň sa v trpasličej dedinke konali hody. Po celom lesíku boli vyvesené plagáty s pozvaním, aby mohli prísť aj ostatní. Celou dedinou rozvoniavali nádherné vône všelijakého jedla. Mamky trpaslice piekli tie najlepšie dobroty – jahodové, jablkové, makové, orechové či tvarohové štrúdle. Tým nepohrdol žiadny trpaslík.
Čítať ďalej →Ako Jurko začal čítať knižky
Pani učiteľka vyhlásila na začiatku marca súťaž. „Milé deti! Určite viete, že marec je mesiac kníh. Preto ten, kto za mesiac prečíta najviac kníh, vyhrá prvé miesto a dostane veľkú odmenu.“ Deti mali na konci mesiaca o prečítaných knihách ostatným porozprávať.
Čítať ďalej →Kamienkové mestečko
Bolo presne sedem hodín večer, keď celý les pohltila tma. Všetci sa zavreli do svojich domčekov a chystali sa na zimný spánok. Len malému zajačikovi Bojkovi sa ešte nechcelo. Mamička ho však uložila do postieľky a spievala mu krásnu uspávanku. Takú, ktorá by uspala hádam všetkých na svete, keby ju počuli.
Čítať ďalej →Ako si trpaslík kupoval nový oblek
Poznáte trpaslíkov? Žijú hlboko v jaskyniach, v tme a v chlade. Vôbec nevychádzajú von na denné svetlo, len kopú, kopú a kopú. Hľadajú poklady, zlato a diamanty. A ako vyzerajú? Sú veľmi malí, možno ako päťročné dieťa, za to však majú dlhú bradu a dlhé vlasy. Na hlave nosia špicatú čapicu a sú veľmi tuční. Rozprávka, ktorú vám chcem porozprávať je tiež o trpaslíkovi, ktorý sa volal Grimo, a práve teraz mal veľké starosti.
Čítať ďalej →Nová pani učiteľka
Deti v šiestej triede čakal po polročnom vysvedčení šok! Ich milovaná pani učiteľka odišla zo školy a nahradila ju nová. Už nebola mladá a pekná ako tá predchádzajúca, ale stará a škaredá. S ňou si nezahrajú vybíjanú a nepôjdu ani na výlet do hôr. „Vyzerá ako čarodejnica! Videli ste to jej znamienko na nose? Fúúúj! Bude robiť bububu!“ kričal Jurko na celú triedu hneď po tom, ako nová pani učiteľka odišla z prvej hodiny. Nikomu sa nepáčila. Nikto ju nechcel.
Čítať ďalej →Učiteľ pre princeznú
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žil kráľ so svojou milovanou dcérou Markétou. Táto princezná bola však iná ako ostatné princezné. Bola veľmi múdra. Už ako päťročná čítala knihy, počítala ťažké rovnice a vedela na mapách ukázať všetky krajiny. Kráľ sa so svojej dcéry tešil, no niekedy ho vedela veľmi nahnevať. Markéta totiž poučovala nielen jeho, ale aj jeho kráľovských radcov. Neustále ich opravovala a vysmievala sa im, ako málo toho vedia. Radcovia sa urazili a už viacej nechceli kráľovi pomáhať. „ Joj dcéra moja,“ povedal raz kráľ, „ty si myslíš, že všetko vieš. No nie je to tak.“ „Nie je?“ zasmiala sa princezná, „Tak mi nájdi učiteľa, ktorý bude ešte múdrejší ako ja. Vtedy uznám svoju pýchu a ospravedlním sa tvojim radcom.“
Čítať ďalej →O kráľovstve, v ktorom bola stále tma II.
Chcete vedieť, ako to bolo ďalej s kráľom Svetloslavom, ktorý urazil Slnko a uvrhol svoje kráľovstvo do tmy? Prešlo už skoro dvadsať rokov a Svetloslav, ktorý už nebol kráľom, umieral. Dal si zavolať svojho syna a rozpovedal mu pravdu o tom, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi. „Choď, nájdi Slnko a ospravedlň sa mu za to, že som ho urazil. Povedz mu, že umieram a že neprosím pre seba, ale pre teba. Nech sa môžeš vrátiť do mojej krajiny a stať sa tam kráľom. Popros Slnko, nech tam už zase svieti.“
Čítať ďalej →O kráľovstve, v ktorom bola stále tma I.
Bol raz jeden kráľ, ktorý sa volal Svetloslav. Tento kráľ bol veľmi pyšný. V jeden deň sedel na záhrade a kolísal svojho malého synčeka Svetka. Ten plakal, lebo mu do očí svietilo Slnko. Kráľ sa nahneval. „Aké hlúpe Slnko! Načo je? Netreba ho! Je ostré a pichľavé, synčeka mi to ruší. Spáli mi ho dokonca a celý bude červený!“ Kráľ Svetloslav preklínal Slnko a Slnko toto všetko počulo a urazilo sa. Zahrmelo silným hlasom: „Urazil si ma, kráľ Svetloslav! Za trest a za tvoju pýchu už do tvojej krajiny nebudem svietiť! Zistíš, aké je to žiť bezo mňa.“
Čítať ďalej →