Do nejakej bájky o zvieratkách sa už začítal každý. Zvieratká nám totiž najlepšie vysvetlia, ako sa k sebe správať a čo nerobiť. Medveď, zajac, líška, vrana, bocian – tí všetci vám v zvieracích bájkach prehovoria do duše.
Tonda býval blízko lesa. Mal kučeravé hnedé vlasy. Krútili sa mu do všetkých strán. Ruky mal neustále špinavé, oblečenie potrhané a na tvári sa mu málokedy objavil úsmev. Bol to taký zamračený frfľoš. Skoro nič mu neurobilo radosť a čo mohol, zničil alebo zašpinil.
Čítať ďalej →
Mišo a Rišo boli dva ľadové medvede. Žili blízko severného polárneho kruhu. Je to miesto, kde je po celý rok veľká zima a sneh. Žili tam veľmi radi, pretože mali radi chlad a zimu. Ale pretože to boli dva neposedné a šikovné medvede, stále niečo vymýšľali. Raz sa pretekali po kopci a šmýkali sa dolu po bruchu, inokedy sa snažili zistiť, kto uloví viac rýb alebo kto sa dokáže najlepšie ukryť v snehu. Vždy na niečo prišli, ich fantázia nemala konca kraja. Skrátka, nikdy sa nenudili.
Čítať ďalej →
Ďaleko vo vysokých horách, kde bol len sneh a žiadni ľudia, žila svorka vlkov. Žili v jaskyni. Chránila ich pred vetrom a chladom, ktorý bol všade okolo nich. V horách to nemali ľahké, ale bolo to pre nich lepšie ako žiť v blízkosti ľudí.
Čítať ďalej →Existuje jedna krásna lúka. Rastú na nej kvety rôznych farieb a vôní. Tráva je najzelenšia na svete. Každý list a každá rastlina, ktorá tam rastie, vyzerá ako z rozprávky.
Čítať ďalej →Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekné vtáčiky, kukučky mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči, rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Čítať ďalej →Viete, milé deti, kto je to honelník? Honelník je bačov pomocník, ktorý na salaši pasie ovečky. Aj na liptovskom salaši bol bača. Ten však už bol starý a nevládal, preto si našiel pomocníka, mladého, no lenivého honelníka Mateja.
Čítať ďalej →Poznáte jednorožce? Sú to biele kone, ktoré majú na hlave medzi uškami roh. Kedysi dávno ich bolo na zemi veľmi veľa. Neskôr však ľudia zistili, že ich krv je zázračná a začali ich zabíjať. So všetkých na celom svete ostal iba jeden jediný, ktorý blúdil po svete celkom sám a schovával sa pred ľuďmi.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré volali Líza. Líza už nemala rodičov a bývala u svojho strýka, ktorý však neustále cestoval po svete. Líza síce mala hračky, knihy, opatrovateľky i slúžky, no i tak jej bolo veľmi smutno.
Čítať ďalej →Lenka mala veľmi rada všetky zvieratká. Teda skoro všetky. Mala rada kravy, kozy, ovce, kone, mačky, psy, ba aj prasiatka. Nemala ale rada kohúta. Babkinho veľkého červeného hnusného kohúta. A to, že ho nemala rada, nebolo len tak z rozmaru. Nemala ho rada kvôli tomu, že na ňu neustále vyskakoval. Len čo ju videl, ako otvára bráničku do dvora, už sa za ňou rozbehol a vyskočil. Jeho ostrý zobák sa ocitol len kúsoček od jej hlavy. Lenka neváhala a brala nohy na ramená. Lenže kohút za ňou.
Čítať ďalej →Za niekoľkými dedinami a riekami sa rozprestieral hlboký les. Rástli tam ihličnaté aj listnaté stromy. Uprostred tohto lesa sa nachádzalo krmítko a kúsok od neho bolo posedenie. Je to taká menšia rozhľadňa, kam chodí poľovník pozorovať zvieratá a dávať pozor na to čo sa deje v lese.
Čítať ďalej →