To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
V piatok sa chlapci cez prestávku rozprávali o tom, čo budú robiť cez víkend. Jeden sa chystá do kina, druhý sa pôjde korčuľovať, tretí ide na výlet. „A ty robíš cez víkend čo?“ opýtali sa chlapci Robka. Robko sa zamyslel a váhal s odpoveďou.
Čítať ďalej →
Katka bola milé, zlaté dievčatko, ktoré nosilo mašličky a pekné sukničky. Rada spievala a pekne maľovala. Jedného dňa v januári prekvapila svojich spolužiakov, keď na otázku pani učiteľky, čo by chcela v živote zažiť, odpovedala: „Ja by som sa aspoň raz chcela odviezť na traktore, ktorý odhŕňa sneh.“
Čítať ďalej →
Bola raz jedna princezná, ktorá bola veľmi krásna. Kráľ jej chcel vybrať ženícha, no princezná sa bála, že ju princovia budú chcieť len pre jej krásu. Poprosila teda čarodejnicu, aby jej do splnu zmenila tvár. Z krásnej dievčiny sa stalo škaredé dievčisko s bradavicami po celej tvári.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ, ktorý mal rád dobrodružstvo. Celé dni sa túlal po horách a po lesoch a hľadal dobrodružstvo. Jedného dňa zablúdil do temného lesa. Zablúdil a nevedel sa z neho dostať von.
Čítať ďalej →Dnes je veľký deň. „Konečne prasklo posledné vajícko.“ hovorí mama kačka. Čaká už veľmi dlho, a aj celý hydinový dvor je už nedočkavý. Aké však bolo prekvapenie, keď sa objavila hlavička! „Čie je toto škaredé káčatko?“skríkne mama kačka.
Čítať ďalej →Stalo sa to v jeden chladný januárový deň. Marek kráčal s mamou po zasneženom parku a tešil sa na to, kedy bude konečne doma v teple. Zrazu začul tiché kňučanie. Zastavil mamu a spoločne sa pozreli pod jednu z lavičiek neďaleko. Bolo tam malé šteniatko.
Čítať ďalej →Na dvore pred bytovkou sa hrali deti. Vodcom skupiny bol Peter, ktorý navrhol, aby deti postavili snehuliakov. Veľa snehuliakov. Aspoň desať. Celé mesto sa na nich bude chodiť pozerať. Deti súhlasili, a keďže bolo veľmi veľa snehu, pustili sa do stavania.
Čítať ďalej →V jazere za mestom bývala vodnícka rodina. Mama, otec a päť detí. Títo vodníci nemali radi zimu. Vtedy Jazero zamrzlo a oni nemohli vychádzať von. Celé dni a noci teda znudene sedeli vo svojom domove a so závisťou zdola pozerali, ako sa na jazere korčuľujú deti, ako kričia a ako sa smejú. Malý vodník Kubko nechcel prežiť ďalšiu zimu bez toho, aby sa nemohol pozrieť na svet vonku, a preto sa rozhodol, že predtým, ako jazero zamrzne, vykradne sa z neho von.
Čítať ďalej →Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žila jedna maškrtná princezná, ktorá najradšej zo všetkého jedla torty a zákusky. Každý deň museli kráľovskí kuchári upiecť aspoň desať druhov sladkých zákuskov, ktoré jej vždy po večeri nosila do kráľovských komnát slúžka Anička.
Čítať ďalej →